O drobný stavebný odpad by sa mal postarať jeho pôvodca, myslia si obce
Ilustračná snímka, zdroj: Odpady-Portal.sk
O drobný stavebný odpad by sa mal postarať jeho pôvodca, myslí si značná časť starostov a primátorov. Presvedčených je o tom 45 percent starostov. Vyplýva to z prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o odpadovom hospodárstve.
Súčasný systém starostlivosti o drobný stavebný odpad nevyhovuje 39 percentám obcí. "Nevyhovuje im to napríklad kvôli nedostatku financií. Avšak presunutie starostlivosti o drobný stavebný odpad na jeho pôvodcu by bolo nesprávne napríklad kvôli vzniku čiernych skládok," uviedol hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
Združenie sa zaujímalo aj o spracovanie biodpadu v samosprávach. Zber použitého kuchynského oleja z domácností si 28 percent obcí zabezpečuje sama. Také isté percento obcí si kompostuje zelený odpad, ktorý vznikol pri ošetrovaní zelene.
"Na nákup kompostérov alebo ich poskytnutie priamo do domácností prispieva 18 percent obcí. Triedený zber odpadu formou hnedých kontajnerov zabezpečuje sedem percent obcí. Následne zabezpečí aj odvoz tohto odpadu na skompostovanie," približuje Kaliňák.
Šesť percent obcí spolupracuje s chovateľmi na využití zvyškov jedla z obecných kuchýň na výkrm zvierat.
Na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu ostávajú samosprávam štyri mesiace. Okrem iných nie v Bratislave a v Košiciach, v ktorých ho budú naďalej - ako súčasť zmiešaného komunálneho odpadu - energeticky zhodnocovať ešte dva roky v mestských spaľovniach.
Združenie miest a obcí Slovenska dáva do pozornosti newsletter, ktorý je vypracovaný k dvom témam: k povinnostiam miest a obcí vo vzťahu k triedenému zberu kuchynského bioodpadu a k zmene v oslobodení/znížení miestnych daní.
V roku 2020 prvýkrát skončila na skládkach menej ako polovica komunálneho odpadu (49,7 percenta). Potvrdzujú to výsledky Štatistického úradu SR a Eurostatu.
