Rok 2023 je rokom okrúhlych jubileí pre mesto Prievidza - pripomína si 910. výročie prvej písomnej zmienky a 640 rokov od získania privilégií slobodného kráľovského mesta.
Akým spôsobom jubilejné udalosti zanechali svoju pečať na chode mesta, čo nasledovalo po nich a aký to malo vplyv na jeho ďalší vývoj a život obyvateľov, v širších súvislostiach oživia výstavy, plánované v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Kráľovná Mária z rodu Anjou udelila Prievidzi kráľovské mestské výsady päť dní pred začiatkom februára 1383, preto udalosť priblíži výstava Našim verným mešťanom a hosťom... (Fidelibus civibus et hospitibus nostris...). Regálie kráľovnej Márie patrili k najvýznamnejším a najprínosnejším dokumentom pre mesto, ktoré ich udelením získalo vo všetkým oblastiach - administratívnej i hospodárskej a z nich vyplývajúcej kultúrnej. Obsah listiny v desiatich bodoch, určujúcich práva mesta a jeho povinnosti voči kráľovstvu, výstavné podujatie prezentuje prostredníctvom historických predmetov zo zbierok múzea. Mestu priniesli nebývalú prosperitu a slávu, žiara ktorej presvecovala jeho púť nasledujúcimi dejinnými obdobiami. Dávnoveké muzeálie dokladajú práva a povinnosti mesta voči kráľovstvu, obsiahnuté v regáliách kráľovnej Márie, ktoré mali svoj vplyv na život v meste aj po skončení ich platnosti.
Prezentácia hrdo demonštruje, že Prievidžania volili si richtára, mestskú radu, farára, mali vlastné súdy, rozvíjali remeslá, konali jarmoky, vyberali mýto, dokonca dostali navždy do držby tri osady, pričom skutočne Malá a Veľká Lehôtka dodnes ostali súčasťou mesta. Ochranu mešťanov zabezpečovalo míľové právo, chrániace remeselníkov pred konkurenciou vo výrobe i jarmočnom predaji, listina bola záštitou pred akýmkoľvek násilím, pred zásahmi do užívania majetku i do súdnych sporov. Historický prameň ilustruje aj povinnosti mesta, ktoré odovzdávalo do kráľovskej pokladnice 400 zlatých florénov.
Návštevníci sa môžu preniesť v čase a prejsť cestou, ktorá viedla Prievidzu k vstupu medzi najvýznamnejšie mestá, sledovať osud privilégií v nasledujúcich dobách až po ukončenie ich platnosti v roku 1770 kráľovnou Máriou Teréziou.
