Na snímke vnútorné priestory Malej drienčanskej jaskyne v Drienčanskom krase pri obci Drienčany v okrese Rimavská Sobota. Snímka zdroj: (tasr).
Národný park (NP) Slovenský kras oslavuje 20. výročie svojho založenia, 13. februára 2002 sa stal druhým najmladším a štvrtým najväčším národným parkom na Slovensku.
Charakteristické sú preň najmä početné jaskyne a priepasti, ale i bohatý výskyt netopierov. Informovala o tom hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
Slovenský kras je najrozsiahlejším a najtypickejším územím planinového krasu v strednej Európe, prvé zmienky o ochrane jeho územia zaznamenali už v roku 1925, keď bola zriadená čiastočná rezervácia Jasovské jaskyne. V nasledujúcich desaťročiach vyhlasovali i ďalšie chránené krajinné časti, v roku 1973 vznikla vyhláškou ministerstva kultúry Chránená krajinná oblasť Slovenský kras.
Charakteristickými prvkami Slovenského krasu sú najmä jaskyne a priepasti, doteraz ich je známych vyše 1350. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu v Maďarsku v roku 1995 zapísali i do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veľkým bohatstvom je aj kvalitná a čistá krasová voda, ktorá na údoliach planín vyviera vo forme krasových prameňov.
V súvislosti s veľkým množstvom jaskynných priestorov je územie Slovenského krasu jednou z najvýznamnejších oblastí pre výskyt netopierov na Slovensku aj v strednej Európe. Doposiaľ v Slovenskom krase počas zimného obdobia odborníci potvrdili výskyt 23 druhov netopierov, ich celková početnosť sa pohybuje od 60 000 do 75 000 jedincov.
"V súčasnosti prechádzajú národné parky na Slovensku transformáciou, ktorá predstavuje aj pre Slovenský kras významný medzník. Čaká nás veľa práce, bude treba zvládnuť okrem iného aj dôležité úlohy, akými sú vypracovanie programu starostlivosti a zonácia územia. Urobíme všetko preto, aby sme ochranu prírody posunuli na lepšiu úroveň,“ uviedol riaditeľ Správy NP Slovenský kras Ján Kilík.
