Ukladanie popola v rozložiteľnej urne ku koreňom stromov.
Na prvom slovenskom prírodnom cintoríne vo Zvolene - otvorenom koncom roka 2017 - pripravili počas prvých dvoch sezón 36-krát rozlúčku so zosnulými. Keďže tretinu jeho kapacity už vyčerpali, chystajú rozšírenie.
V Európe je Veľká Británia najmä od 90-tych rokov považovaná za lídra prírodného spôsobu rozlúčok so zosnulými. Britské štatistiky vykazujú pochovávanie na niekoľkých stovkách ekocintorínov. Nemci pochovávajú na osemdesiatich. Prírodné cintoríny sú rozšírené aj v Rakúsku, Holandsku, vo Švajčiarsku, a tiež v USA, Austrálii či v Juhoafrickej republike. Argumentom pre ich budovanie dominuje názor, že rozlúčka pozostalých s blízkym človekom býva ťaživá v prostredí rozšíreného konvenčného pohrebníctva, chladných obradných siení, neosobných prejavov a aj zanechaní medzi deprimujúcimi masívnymi kamennými náhrobkami.
Rôzne možnosti rozlúčok a ich variácií
Na „poctivých“ ekocintorínoch sa nestretneme s ničím, čo človek vyrobil z plastov, prípadne z kovov (skla). Bývajú zasadené do prírodného prostredia od trávnatých či kvetinových záhonov až po lesné porasty (popol zosnulých sa kladie k ich koreňom). „U nás by vhodným prostredím mohli byť napríklad aj prírodné lesné rezervácie alebo národné parky,“ uvažuje Andrea Uherková, jedna z autoriek presadzovania a súčasného budovania zvolenského ekocintorína. „V ich prípade by predsa išlo o recipročný vzťah, v ktorom pochovávanie zabezpečuje dlhodobú ochranu týchto miest. Ony sa stanú pietnymi, a divočina zase ponúkne vhodné prostredie, kde sa príroda sama postará o hrobové miesta už tým, že existuje.“
Alternatíva k tradičným cintorínom
Andrea Uherková s kolegyňou Monikou Suchánskou (zamestnankyne slovenskej organizácie Živica) pred niekoľkými rokmi aktívne stáli už pri zrode prvého českého prírodného cintorína v Prahe. Zvolenským ekocintorínom, ktorý pomenovali Záhrada spomienok, spoločne odštartovali aj na Slovensku alternatívu voči tradičným cintorínom s umelými nerecyklovateľnými vencami, kvetmi, okázalými pomníkmi, mramorom, betónom, masívnymi truhlami, množstvom prinášaného skla, parafínu a podobne. Prírodné cintoríny mladé odborníčky vnímali ako prirodzenú odpoveď človeka, reagujúceho využívaním v pôde rozložiteľných urien, rakiev, s miestami na pokojné myšlienky okolo vyhradeného obradného miesta v prírodnom prostredí cintorína, maximálne s maličkou tabuľkou pripomínajúcou meno a priezvisko pochovaného a podobne. „Používame len sviečky zo včelieho vosku,“ hovorí M. Suchánska. „Zapaľujeme ich a ony plávajú na jednej spoločnej vodnej hladine. Prinesené kvety sú alebo živé, alebo sušené, rozhodne nie z obalov a nerozložiteľných častí.“
Možnosti výberu programu rozlúčky
„Obrady na prírodných cintorínoch sú predovšetkým o prianiach pozostalých a mali by odrážať osobnosť zosnulého,“ pokračuje M. Suchánska. „Bývajú osobnejšie a odohrávajú sa vonku, v menej formálnej atmosfére.“
„Príroda je neutrálnym miestom, ktoré spája ľudí rôznych vyznaní aj ateistov, je otvorená pre každého s akýmkoľvek vierovyznaním, názorom a prístupom k životu,“ nadväzuje A. Uherková. „Zástupcovia zvolenských cirkví vyjadrili vôľu vypraviť u nás obrad, nevidia v tom problém. Posledná rozlúčka sa pritom nemusí uskutočniť iba v priestoroch Záhrady spomienok, ale napríklad hoci aj v kostole, krematóriu, dome smútku, kaviarni alebo kdekoľvek inde. V takom prípade u nás len uložíme popol bez obradu.“
Obrad vedie človek, ktorému pozostalí dôverujú
V Záhrade spomienok je možný cirkevný aj civilný obrad. Môže ho viesť kňaz, duchovný, ale takisto niekto z príbuzných či priateľov zosnulého. „Pozostalých motivujeme, aby si vybrali človeka, ktorému veria, že obrad povedie osobne a citlivo, a zároveň podľa ich predstáv,“ pokračuje A. Uherková. „Zároveň im naň ponúkame dostatok času. Rozlúčky sa odohrávajú pod korunami stromov, pri umeleckom diele s vodnou hladinou. Práve na nej možno následne zapaľovať sviečky z včelieho vosku.“
Výber: spopolnenie ale aj ukladanie celých tiel
„Pri príprave obradu plne rešpektujeme predstavu pozostalých,“ hovorí M. Suchánska. „Môže ísť len o uloženie popola v úzkom rodinnom kruhu a v tichosti, ale takisto o zorganizovanie veľkého obradu. Pochovávame od marca do novembra. V minulom a tomto roku sme zaevidovali 36 obradov. Miest na cintoríne máme okolo stovky, preto jeho priestory rozšírime. Plánujeme aj pochovávanie a ukladanie celých tiel, nielen spopolnených ostatkov.“
...a ďalšie slovenské mestá?
Koncom minulého roka sa k možnosti rozlúčky so zosnulým na prírodnom cintoríne prihlásili aj v Nových Zámkoch. „Od marca tohto roka využívajú túto formu nielen Novozámčania, ale máme tu pochovaných aj zosnulých z Bratislavy a Nitry,“ informovala hovorkyňa mesta Petronela Bernáth. „Pietny akt a následné uloženie ekologicky rozložiteľnej urny prebieha podľa želania pozostalých.“
Nedávno médiami prebehla informácia, že aj v mestskom zastupiteľstve Rimavskej Soboty diskutovali o možnosti vybudovať ekocintorín.
„My spolupracujeme s dvomi veľkými mestami ohľadne vytvorenia prírodných cintorínov u nich, a s ďalšími o podobnej možnosti rokujeme,“ doplnila informáciu o slovenských prírodných cintorínoch M. Suchánska.
