Na archívnej snímke Zdenko Krajčír. Zdroj: (tasr).
Zmätočnosť informácií vo vzťahu k prijímaniu 5-ročných detí na povinné predprimárne vzdelávanie spôsobuje napätie medzi zákonnými zástupcami ale aj neistotu medzi jednotlivými samosprávami.
ZMOS argumentačne presadzoval odsunutie začiatku účinnosti zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania najmenej o dva roky a snažil sa tak získať čas na odstránenie zásadných legislatívnych nedostatkov. Zároveň by sa získal aj čas na zmiernenie očakávaných kapacitných problémov. Ministerstvo školstva sa rozhodlo neposunúť účinnosť, dopredu známe sporné ustanovenia rieši zavádzajúcim výkladom zákona alebo teraz v parlamente predloženým poslaneckým návrhom novely školského zákona. Nešťastné je aj vyjadrenie zo strany rezortu školstva, podľa ktorého mala samospráva na riešenie problémov dva roky. Napĺňajú sa tak naše slová, že v prípade, že sa prejavia všetky problémy, na ktoré ZMOS v časovom predstihu upozorňoval, budú z ich neriešenia politici obviňovať samosprávu.
Jedným z problémom, ktorý v súčasnosti v praxi rezonuje, je výklad školského zákona zo strany ministerstva, ktoré vo svojich materiáloch uvádza, že rozhodujúcim kritériom pre prijatie dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, je vek a takéto dieťa musí byť prednostne prijaté do materskej školy bez ohľadu na jeho trvalé bydlisko.
Ministerstvo sa snaží aktuálne nedostatky riešiť výkladom, ktorý je robený systémom „ako by to asi malo byť“ a nie ako to v skutočnosti je napísané, pričom si kompetentní neuvedomujú súvislosti s ostatnými zákonmi ako napr. zákon č. 369/1990 Zb., o obecnom zriadení, ktorý je vlastne lex specialis pre samosprávne kompetencie.
Výkon samosprávnych kompetencií sa odvíja od zákona o obecnom zriadení, ktorý zaväzuje samosprávu, zabezpečovať služby pre svojich obyvateľov.
Zriaďovanie a zrušovanie materských škôl je stále v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. originálnou (samosprávnou) kompetenciou miest a obcí.
Predkladatelia poslaneckého návrhu a následne ani ministerstvo neakceptovalo požiadavku ZMOS, aby zabezpečovanie vzdelávania v rámci povinného predprimárneho vzdelávania bolo preneseným výkonom štátnej správy v školstve, takže aj táto kompetencia zostáva samosprávnou kompetenciou, teda mestá a obce si zriaďujú materské školy prvoplánovo na zabezpečenie potrieb obyvateľov týchto miest a obcí.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) hovorí všeobecne v ustanovení § 59 ods. (1), že na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.
(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.
Toto ustanovenie nahradilo pôvodné ustanovenie § 59 ods. 2, ktoré hovorilo, že „na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.“ Nikdy a nikým však nebol uskutočnený výklad, že takéto dieťa musí byť prijaté len na základe veku bez rozdielu jeho trvalého bydliska.
Špeciálne prijímaniu detí na povinné predprimárne vzdelávanie sa bližšie venuje ustanovenie § 59a, ktorý v odseku (1) hovorí, že „Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len „spádová materská škola“), ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.
(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.
Ak teda ministerstvo vykladá, že rozhodujúcim kritériom pre prijatie dieťaťa do materskej školy je vek bez ohľadu jeho trvalého bydliska, potom vlastne popiera inštitút „spádovej materskej školy“.
Ak by samospráva postupovala podľa výkladu ministerstva, nastane situácia, že obec , ktorá je zriaďovateľom materskej školy, bude musieť prijať do svojej materskej školy prednostne všetky deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, vrátane všetkých takýchto detí aj z okolitých obcí, v ktorým materská škola nie je zriadená. Niekde nastane dokonca absurdná situácia, že nebudú môcť prijať už žiadne dieťa mladšie 5-rokov!
Samosprávne kompetencie tejto obce budú pošliapané! Ostatní rodičia nemajú právo na predprimárne vzdelávanie svojich mladších detí a to dokonca v materskej škole, ktorú si sami postavili?!
Podľa nášho názoru, postup pri prijímaní dieťaťa do materskej školy by mal byť legislatívne komformný takýto:
1. Najskôr musí materská škola prijať všetky deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, pre ktoré je táto materská škola spádovou.
2. Potom prijíma deti mladšie, ktoré majú trvalý pobyt v obci, ktorá je zriaďovateľom materskej školy.
3. Ak to kapacitné možnosti materskej školy umožňujú, môže prijímať deti, vrátane detí pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pre ktoré materská škola nie je spádovou (§ 59a ods. 3 školského zákona).
Podľa stanoviska Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd 262/19/10000-5 z 23. 7. 2019, prednostné prijímanie detí s trvalým pobytom v obci, ktorá je zriaďovateľom MŠ nie je diskriminačné.
Prednostné prijímanie detí vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania z iných obcí je možné len vtedy, ak sa obce dohodnú na „spoločnej spádovej materskej škole“. V takomto prípade je materská škola spádovou aj pre deti s trvalým pobytom mimo obce, v ktorej je materská škola zriadená.
Výklad ministerstva neobstojí ani v tom, že financovanie z podielových daní ide zriaďovateľovi na dieťa bez rozdielu ich trvalého pobytu. Tieto peniaze zriaďovateľovi prídu až od 1. januára nasledujúceho roka po 15. septembri roka, v ktorom sa uskutočnil EDUZBER.
Náklady obce ako zriaďovateľa, spojené so samotným vybudovaním materskej školy, inžinierskych sietí, likvidáciu odpadu.... znášajú len obyvatelia obce, ktorá je zriaďovateľom.
Znovu zdôrazňujeme, materská škola je zriadená v rámci originálnych (samosprávnych) kompetencií pre „svojich“ obyvateľov. Aj z tohoto dôvodu dala Generálna prokuratúra SR stanovisko také, aké je v prílohe.
Podobná situácia je dokonca aj v základných školách, napriek tomu, že základná škola je preneseným výkonom štátnej správy v školstve. Aj tu platí, že žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole, v ktorej má školský obvod. Do základnej školy mimo svoj školský obvod len „môže byť“ prijatý, ale nemusí!
