Populácia na Slovensku rapídne starne, za 10 rokov počet seniorov vzrástol o 200 tisíc a kým v roku 2008 ich bolo 655 tisíc, dnes tu žije takmer 850-tisíc ľudí nad 65 rokov (viď tabuľka 1, graf 1 - titulna snímka). Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickým vývojom populácie. Kým v roku 2008 na každého obyvateľa vo veku 65+ pripadalo šesť osôb v produktívnom veku, v roku 2017 to boli už len približne 4,5 osoby.
Oblasť sociálnej politiky a starostlivosť o starších ľudí je kľúčovou pôsobnosťou rezortu práce a sociálnych vecí a ministerstvo v roku 2014 vypracovalo strategický dokument „Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020”. Štát preniesol zodpovednosť za poskytovanie, výkon sociálnych služieb pre seniorov na regionálnu a miestnu samosprávu. NKÚ sa preto pozrel na to, ako vykonávajú verejnú politiku zriaďovatelia i poskytovatelia týchto služieb.
Najväčšie výzvy zistili kontrolóri v troch oblastiach:
Kapacitné možnosti
Počet obyvateľov v seniorskom veku rastie, no kapacitné možnosti zariadení sa nezvyšujú. Tie súčasné sú v zariadeniach pre seniorov, ako aj v špecializovaných zariadeniach na úrovni 26-tisíc lôžok, pričom viac ako 7500 ľudí čaká na voľné miesto. Počet žiadateľov narástol za desať rokov takmer o polovicu a proces vybavenia žiadosti trvá väčšinou viac ako 60 dní. Počet lôžok sa pritom v ostatných dvoch rokoch zvýšil len o 730 miest (graf 2). Z hľadiska vyhodnocovania a transparentnosti NKÚ považuje za problém, že z hľadiska administratívy je žiadosť vybavená odoslaním požiadavky do zariadenia. Klienti však po administratívnom vybavení žiadostí čakajú aj dva či tri mesiace, kým sa vhodné miesto v zariadení uvoľní.
Ekonomické podmienky
Výdavky na prevádzku sociálnych zariadení majú v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu a v roku 2017 dosiahli 19 miliónov eur (tabuľka 2). Tento nárast však nezohľadňuje mzdové požiadavky. Mzda opatrovateľov sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy a ich vekový priemer je takmer 60 rokov. Alarmujúci je aj nedostatok odborných zamestnancov, ktorí by poskytovali služby pre seniorov. Zákonom stanovené limity – maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a percentuálny podiel odborných zamestnancov ku koncu minulého roka nespĺňala viac ako tretina zariadení. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vidí problém tiež v meškajúcej modernizácii ubytovacích či hygienických priestorov. Len na kontrolnej vzorke 14 verejných zariadení predstavuje investičný dlh viac ako 8 mil. eur – to je objem financií, ktorý je potrebný na modernizáciu ubytovacích a hygienických zariadení, aj na splnenie podmienky minimálnej výmery izieb.
Kontrolný systém
Systém vnútornej kontroly hodnotí NKÚ ako nedostatočný. Napríklad rezort práce za tri roky v období 2015 - 2017 nevykonal ani jednu kontrolu v seniorskom zariadení. Závažný je aj fakt, že samosprávne kraje nemajú schválené koncepcie rozvoja sociálnych služieb na základe národných priorít a ani poznania cieľov z komunitných plánov obcí. Z ôsmich krajov tak urobili iba dva, Banskobystrický a Prešovský, aj to len na vzorke necelých 10 % obcí. Závažnejšie je, že v týchto koncepciách neurčili personálne, finančné ani organizačné podmienky na ich realizáciu, mali len všeobecný charakter a nedajú sa teda vyhodnotiť. Podľa názoru NKÚ by mal rezort práce, soc. vecí a rodiny aktívne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k poskytovateľom služieb.
Obecné noviny č. 51-52/2018
