Slováci v posledných rokoch zmenili svoj prístup k triedenému zberu a spotrebe energií, vyplýva to z environmentálneho prieskumu, ktorý mapoval postoje ľudí v súvislosti s udržateľnosťou a environmentálnymi témami. Až 90 % ľudí chápe, že pre vyššiu udržateľnosť je potrebné niečo urobiť.
Z prieskumu taktiež vyplýva, že Slováci dôslednejšie triedia odpad, šetria vodou a energiami. Rastie aj skupina ľudí, ktorí do snahy znižovať vplyvy svojej spotreby neváhajú investovať čas a peniaze. Je tu však aj významná časť tých, ktorí na zmenu svojho správania nevidia dôvod. Okrem toho si ľudia viac všímajú svoje okolie, kde im napríklad vo voľne pohodenom odpade najviac prekážajú plasty a cigaretové ohorky. „Hlavným pozitívnym zistením je, že Slováci vo všeobecnosti chápu, že pre vyššiu udržateľnosť je potrebné niečo urobiť. Takisto sú si vedomí, že budú musieť aj niečo obetovať, najmä sa vzdať istej miery pohodlia. No práve tu môže byť hlavné úskalie. Pokiaľ totiž ide o to, prevziať aj osobnú zodpovednosť a spraviť niečo nad rámec povinností, či prijať kroky, ktoré priamo nesúvisia so snahou usporiť, počet eko nadšencov sa rýchlo znižuje,“ uviedol v sumári výsledkov prieskumu zverejnenom TASR Miroslav Jurkovič zo spoločnosti SPAK-EKO, ktorá sa rozhodla preskúmať environmentálne postoje Slovákov v reprezentatívnom prieskume. Celkovo sa ho zúčastnilo 2500 respondentov zo všetkých krajov Slovenska a vekových skupín.
Na zmene sa treba podieľať osobne
S tým, že ľudia musia zmeniť svoje správanie, aby sa podarilo znížiť dopady spotreby na životné prostredie, súhlasilo podľa prieskumu až 87 % Slovákov. „Rovných 80 % zároveň chápe, že by sa mali na tejto zmene podieľať aj osobne a takmer presná polovica Slovákov (49 %) je ochotná podstúpiť najmä zmeny, ktoré pre nich neznamenajú výraznú stratu pohodlia alebo zvýšené náklady,“ vyplynulo z prieskumu.
Istú časť stále udržateľnosť nezaujíma
Z výsledkov taktiež vyplýva, že pätina Slovákov zároveň nechce na svojom prístupe meniť nič alebo takmer nič, pretože sa domnievajú, že by to ničomu nepomohlo, problematika udržateľnosti ich nezaujíma, alebo situáciu nepovažujú až za takú zlú. „Pozitívnym signálom však je, že tu existuje významná skupina, 31 % Slovákov, ktorí sú do udržateľnejšieho životného štýlu ochotní investovať svoju energiu, voľný čas a dokonca aj peniaze,“ konštatoval Jurkovič.
Triedenie a šetrenie
Čo sa týka konkrétnych opatrení, Slováci v posledných rokoch najviac zmenili svoj prístup k triedenému zberu a spotrebe energií. „Dve tretiny Slovákov uviedli, že triedia odpad dôslednejšie (66,5 %) a zároveň šetria vodu a energie (66,52 %). Niečomenej ako polovica (44%) kúri na nižšiu teplotu, nepoužíva sušičku a snaží sa nakupovať menej oblečenia,“ vysvetlil Jurkovič. Prieskum odhalil aj množstvo ďalších nových trendov vo vývoji spotrebiteľských preferencií, ktoré jednoznačne smerujú k vyššej udržateľnosti. „Aj my pozorujeme, že sa spotrebitelia viac zaujímajú o to, ako sú výrobky, ktoré nakupujú, balené. Chcú vedieť, ktoré obaly sú recyklovateľné a ktoré nie, a čoraz častejšie uprednostňujú tie produkty, ktoré sú zabalené v obaloch šetrných k životnému prostrediu. Dokonca sa nájdu už aj takí, ktorí by boli ochotní zaplatiť vyššiu cenu za produkty v recyklovateľných obaloch,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhoročne venuje aj vzdelávaniu v oblasti triedeného zberu. Zároveň ale doplnila, že keď sa majú ľudia rozhodnúť medzi cenou a ekologickým obalom, tak vtedy vyhráva cena.
Takmer polovica preferuje opravy pred nákupom nových vecí
K udržateľnejšiemu životu sa hlási čoraz viac ľudí. V prieskume 40 % opýtaných uviedlo, že obmedzuje používanie plastových vreciek a dáva prednosť opravám pred vyhadzovaním pokazených vecí. Rovnaké percento sa kratšie sprchuje a kompostuje. Približne tretina respondentov viac používa MHD (35 %), jazdí na bicykli či chodí peši. Menej nakupovať sa snaží 30,56 % a menej chémie v domácnosti používa 28 %. „Významný počet ľudí tiež uprednostňuje drahšie, ale energeticky úspornejšie spotrebiče (35 %), vyhýba sa nápojom v plastových obaloch (26 %), nakupuje nebalené potraviny (21 %), použité odevy a spotrebiče (21,8 %) a 19 % nahrádza tradičné chemické čističe za prírodné látky (ocot, sóda bikarbóna), uvádza sa v prieskume. Produkty s označením organic, bio, eco nakupuje 10,08 % a biopotraviny 8,96 % Slovákov.
V litteringu ľudí najviac obťažujú plasty
V spomínanom prieskume sa Slovákov pýtali aj na ich postoj k voľne pohodenému odpadu tzv. litteringu. Vo svojom okolí si najviac všímajú plasty (56,4 %), nasleduje papier (17,8 %) a cigaretové ohorky (6,2 %). „Za najviac obťažujúce označili plastové obaly z potravín, vrecká a tašky (96 %). Plastový odpad vnímajú zároveň aj ako najškodlivejší (81 %) a hneď za ním nasledujú ohorky (52 %),“ uzatvára prieskum. Voľne pohodenému odpadu sa pravidelne vo svojich analýzach venuje aj OZV ENVI - PAK. „Výsledky poslednej analýzy potvrdili nový trend v zložení litteringu. Zavedením zálohovania od roku 2022 podľa našich analýz z voľne pohodeného odpadu ubudlo množstvo nápojových PET fliaš a plechoviek. Dominanciu, čo sa počtu kusov v spomínanom odpade týka, si vybojoval cigaretový odpad. Chápeme vnímanie ľudí, že práve ohorky sú menej viditeľné ako fľaše alebo iný (rozmerovo) väčší odpad, a preto ich ľudia možno menej vnímajú,“ doplnila Katarína Kretter s tým, že s v boji proti litteringu samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov však nie je dlhodobým riešením problému. Tým je prevencia a predchádzanie vzniku voľne pohodeného odpadu.
