„Stačilo niekoľko desaťročí, aby sme zlikvidovali niekoľko morských ekosystémov,“ tvrdí Lisa Svenssonová, šéfka OSN pre oceány.
Korytnačky sa s prehltnutými plastmi neponoria
Morské korytnačky si s medúzami (tradičnou potravou) mýlia „bezfarebné“ bežné plastové vrecká, vo veľkom používané aj na Slovensku pri nákupoch pečiva, ovocia a podobne. Po konzumácii im nestráviteľný plast ostáva v tráviacom trakte a korytnačky nadľahčuje. Nevládzu sa ponoriť a hynú. Odborníci v istej kenskej veterinárnej nemocnici sa im pokúšajú pomôcť napríklad podávaním laxatív. Niektoré sa podarilo zachrániť, no neexistuje záruka, že sa o niekoľko mesiacov vyhnú rovnakému postihnutiu.
Plasty a lov morských rýb
Kým v ešte pred 15-20 rokmi laickú verejnosť strašili iba ak havárie ropných tankerov, dnes sú to plasty. V poslednom období sa objavili názory, že niektoré z lovených morských rýb, tak odporúčaných lekármi, môžu byť práve plastmi „znehodnotené“. Pri nich sa ráta s tým, že boli vylovené pri pobrežiach obývaných oblastí. Rybári ich predsa vo veľkom inde loviť nemôžu. Nádejali sme sa, že kdesi – tisíce kilometrov od človeka – čistiaca sila oceánu si poradila a mäso morských živočíchov ostalo uchránené.
Plasty zamorili aj ostrov vzdialený od človeka 5 000 km
V tejto súvislosti je zaujímavý prípad Hendersonovho ostrova, ležiaceho približne 5-tisíc km od najbližšej väčšej mestskej aglomerácie. Takmer nikto naň nechodí, ostrov navštevujú iba vedci raz za 5 - 10 rokov. Naposledy našli jeho pláže pokryté 40 miliónmi (prevažne) plastového odpadu. Každý štvorcový meter s priemerne 671 kusmi! Vraj svetový rekord! „Hendersonov ostrov je šokujúcim ale už typickým príkladom toho, že plastový odpad znečisťuje životné prostredie po celom svete,“ tvrdí Jennifer Laversová z britskej ochranárskej organizácie RSPB. Odpad, ktorý na ňom nájdete, pochádza z Ázie i z Južnej Ameriky. Ostrov leží v blízkosti juhopacifického morského prúdu.
Na konkrétnom riešení sa treba zhodnúť
„Máme tu planetárnu krízu,“ burcuje Lisa Svenssonová (OSN). V mene jej riešenia zrejme v budúcnosti dôjde k pokusom o mnohé – pred štyrmi či piatimi rokmi neriešiteľné riešenia. Vrátane nepredstaviteľne nákladných finančných investícií. Ale i politických. A keďže pôjde o veľké peniaze, tak aj vrátane búrlivého prostredia vo svete. Nateraz sa na jednotnom konkrétnom riešení svet sa svet nezhodol. Okrem iného jedným z najvážnejších problémov napríklad ostáva, že zrejme väčším dielom sa na ňom musia zúčastniť bohatšie krajiny ako chudobnejšie. Lenže akým?
Top 15 krajín sveta, ktoré sa najviac boria s plastovým odpadom
P. S.: Na Slovensku bolo za minulý rok uvedených na trh okolo 120 tisíc ton plastových obalov. Z nich sa podarilo recyklovať sotva 69 tisíc ton. Zvyšok skončil na skládkach.
