Na jednej strane zákon zaviedol rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorá prenáša časť zodpovednosti na výrobcov, čím odbremeňuje mestá a obce vo vzťahu k nakladaniu s vyhradenými prúdmi odpadov (odpady z obalov, batériový odpad, elektroodpad, pneumatiky, vozidlá a odpad z neobalových výrobkov). Na strane druhej mestám a obciam zostáva zodpovednosť za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom, s drobným stavebným odpadom a musia sa pripraviť aj na nové zavedené pravidlá a povinnosti.
Toto všetko musia obce zvládnuť pri zavádzaní nových pravidiel:
- Uzatvoriť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), pričom obec alebo mesto môže uzatvoriť zmluvu len s jednou OZV. Túto povinnosť majú do konca marca 2016. Ak tak nespravia, hrozí im, že im bude OZV pridelená a nemusia im byť preplatené reálne náklady spojené s triedeným zberom, ale iba obvyklé náklady.
- Zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, sklo a kovy. Tým sa myslí aj zabezpečenie nádob určených na triedený zber a ich riadne označenie farebným štítkom podľa prislúchajúcej komodity. Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, (napr. papier, plasty, kovy alebo sklo) zberné nádoby zabezpečuje obec a náklady plne znáša OZV. Náklady na tieto zberné nádoby obec nemôže zahrnúť do miestneho poplatku.
- Hradiť ostatné náklady za triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, ďalej náklady spojené so zmesovým komunálnym odpadom (t.j. komunálny odpad po vytriedení) a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom.
- Zabezpečiť aj zberné nádoby na zmesový komunálny odpad. Náklady na zberné nádoby pre tento druh odpadu znáša pôvodca odpadu, napr. domácnosti, a to zvyčajne vo forme miestneho poplatku. Obec však musí zverejniť všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktorým určí ich zahrnutie do miestneho poplatku alebo iný spôsob ich úhrady a výšku týchto nákladov za komunálne odpady.
- Umožniť zber odpadov z obalov, odpadu z batérií a elektroodpadu. Obec nie je povinná zabezpečovať všetok zber odpadu sama. Je ale povinná umožniť zber odpadu, na ktorý sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu, teda triedený zber, ktorý je financovaný príslušnou OZV. Takisto musí umožniť zber elektroodpadu a odpadu z batérií výrobcom elektrozariadení a batérii.
- Zaviesť množstvový zberdrobného stavebného odpadu. To znamená, že obyvateľ mesta či obce bude platiť za drobný stavebný odpad podľa odovzdaného množstva (t.j. podľa váhy či objemu odpadu).
- Zabezpečiť zber objemného odpadu alebo odpadu s obsahom škodlivých látok aspoň dvakrát za rok (to neplatí pre obce s počtom obyvateľov pod 5000, ktoré majú zriadený zberný dvor).
Oslovili sme preto slovenské mestá, aby sme zistili ich pripravenosť na plnenie zmien týkajúcich sa nového zákona o odpadoch. Oslovené boli mestá, ktoré podľa štatistík ENVI – PAK patria medzi najlepšie triediace mestá na Slovensku a ktoré by so zavádzaním nových pravidiel nemali mať zásadný problém.
Mesto Stará Turá
Triedenie odpadu majú v meste Stará Turá zavedené už od roku 1995, ktoré sa zo základných zberných komodít rozšírilo postupne aj na ostatné komodity. Zber a dotrieďovanie a následné zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu a vedľajších živočíšnych odpadov prebieha bezproblémovo, s výhliadkami na možné rozšírenie kompostárne. Podľa prednostu mestského úradu mesta Stará Turá, Jána Volára, mohlo mnohých prekvapiť najmä vylúčenie drobného stavebného odpadu z komunálneho odpadu a taktiež aj jeho oddelené spoplatnenie. Toto vylúčenie môže podľa prednostu narušiť zabehnutý spôsob zberu, recyklácie či likvidácie drobného stavebného odpadu. ,,Občan nie je ničím motivovaný, aby priniesol svoj DSO do zberných dvorov, tak, ako sme ho to za predchádzajúce obdobie naučili. Obávame sa skôr, že ho to bude demotivovať a že tým v tom najhoršom prípade podporíme vlastne vznik takzvaných ,,čiernych skládok,“ hovorí Volár. Tie v meste nezaznamenali, pretože ich snahou je takýmto skládkam zabrániť, a to aj prostredníctvom navigovania občanov s odpadom do zberných dvorov. Nemenej problémové sú aj pneumatiky, ktoré zákon nepovažuje za komunálny odpad a o pneumatiky by sa preto mala postarať zodpovedná organizácia.,,Takisto sa v súlade s novým zákonom hovorí o enormnom zvýšení podielu triedeného odpadu. My na tom pracujeme systematicky už vlastne 20 rokov a mám dojem, že budeme mať so splnením litery zákona dosť značné problémy. Ľahko je stanoviť percento separovaného odpadu, ťažšie však zmeniť postoj a povedomie občanov. V tejto oblasti nás a nové OZV čaká veľa práce,“ dodáva na záver Ján Volár.
Mesto Trenčín
,,Trúfame si povedať, že s implementáciou nového zákona o odpadoch sme sa vysporiadali vcelku obstojne. Asi najviac problémov mali obce pri zavádzaní množstvového zberu drobného stavebného odpadu. My sme sa na splnenie tejto zákonom uloženej povinnosti začali pripravovať hneď po schválení zákona o odpadoch, a to tak, že sme nášho zmluvného partnera pre odpadové hospodárstvo, Marius Pedersen, zaviazali k osadeniu váh na zberných dvoroch,“ povedala nám referentka pre životné prostredie, Zuzana Čachová. Od 1.1.2016 sa mestu podarilo zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu. Občan má v rámci odovzdania drobného stavebného odpadu dve možnosti – odovzdanie odpadu na zberný dvor či odovzdať ho inej oprávnenej spoločnosti. Ďalšou z povinností bolo vybranie si zodpovednej organizácie. ,,Vybrali sme si spoločnosť ENVI-PAK, ktorá by mala priniesť do oblasti triedeného zberu nový vietor. Do budúcna ešte plánujeme rozšíriť zber bioodpadov a venovať viac úsilia kampani, aby občania bioodpad nehádzali do nádob na komunálny odpad a snažili sa ho vytriediť, pretože je zakázané ho skládkovať. Našim plánom je skôr zber bioodpadu prostredníctvom nádob, nie prostredníctvom rozdaných kompostérov, hoci aj túto možnosť zákon ponúka,“ uviedla na záver Zuzana Čachová.
