Ilustračná snímka.
V časoch vlády koronavírusu sa v obchodoch s potravinami stalo prirodzeným, že opatrný človek v rúšku dnes intuitívne uprednostňuje kúpu čerstvej zeleniny a ovocia, čerstvého chleba, rožkov a vlastne všetkých produktov určených na jedenie, ktorých povrchy pred kvapôčkami vírusu chráni plastový obal.
Rozhodne v tieto dni prestrašený človek siahne podstatne skôr po zabalenom produkte v plastovom obale ako po voľne vyloženom obdobnom sortimente. A keďže netuší, na akú dlhú dobu sme sa ľudia ocitli v rukách vírusu, a nie vírus v rukách ľudí, zdajú sa byť plastové obaly vyrobené z ropy, ničím nenahraditeľné. Skutočnosťou však je, že rovnako pred prienikom kvapôčok vírusu chránia aj stopercentné bioplasty. Len ich v našich obchodoch niet...
Nižší podiel bioplastov ako sa očakával
V roku 2018 sa vo svete vyrobilo vyše 300 miliónov ton plastov, z toho však iba 2,6 milióna ton bioplastov (0,87 percenta). Denník N, s odvolaním sa na nemecký Inštitút pre bioplasty a biokompozity (IFBB), pred časom informoval, že výroba bioplastov by podľa nemeckých odborníkov mohla od roku 2018 do roku 2023 vzrásť o 65 percent. Takéto tempo nárastu sa zdá byť dosť vzdialené od optimistických úvah bioplastových „fanúšikov“, že práve bioplasty by raz navždy mohli z trhu vytlačiť dnešné plasty z organických zdrojov.
Jedným z argumentov proti výrobe bioplastov je, že napríklad kvôli použitiu kukuričného škrobu ide o krok deformujúci trh s potravinami. To je dôvod, pre ktorý poľnohospodári (hospodári) kritizujú krajiny, ktoré sa chystajú výrobu bioplastov navyše aj dotovať.
Nepripravenosť na zber a spracovanie bioplastov
Na druhej strane je jasné, že situáciu s nízkym podielom bioplastov na Slovensku komplikuje hlavne nepripravenosť spoločnosti na zber použitých bioplastov. Je nemožné ich zbierať spoločne s plastmi z ropy, lebo spoločná recyklácia neprichádza do úvahy. Prof. Pavel Alexy, vedúci kolektívu slovenských vedcov, ktorý má zaregistrovaných viacero prelomových patentov stopercentných bioplastov už niekoľko rokov, hovorí, že by sa po širšom spustení výroby bioplastov (zatiaľ sa v Nitre vyrobili iba puzdrá na niektoré typy mobilov) mali tieto najskôr prvotne recyklovať a až keď sa opakovanými recykláciami stanú nerecyklovateľnými, nastúpi čas ich likvidácie biorozkladom. „Naše bioplasty dizajnujeme tak, aby boli rozložiteľné napríklad s kuchynským alebo s jedálenským odpadom,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi Obecným novinám. Tiež je známe, že Alexyho tím má pripravené viaceré typy bioplastov, ktoré sa rozkladajú aj v podmienkach domáceho kompostu. V každom prípade základom budúcnosti bioplastov na Slovensku je čo najskôr vybudovať pre ne zberný systém.
Aj recyklácia „klasických“ plastov, aj vyšší podiel bioplastov
Podľa odborníkov sa zdá logické, že najbližšia budúcnosť bude naďalej patriť recyklácii plastov z fosílnych zdrojov. Tu by však pomohlo, keby legislatívne kroky novej vlády vytesnili výrobu takých druhov, ktoré síce vzhľadovo priťahujú kupujúceho, ale z pohľadu recyklácie sú bezcenné. Nejde však iba o radu expertov len pre 5,5-miliónový štátik, ale o celú EÚ. Jedným z nástrojov by okrem iných mohli byť napríklad citeľné pokuty tým výrobcom, ktorí prinesú na trh „nezrecyklovateľný“ plast, vyrobený z organických zdrojov na báze ropy.
Zároveň experti rešpektujú, že výroba kvalitných stopercentných bioplastov naďalej ostáva ideálnym spôsobom možností človeka ako naplniť environmentálny sen o citlivom vrátení Zemi toho, čo si z nej zobral.
Na druhej strane ale málokto tuší, ako sa pod vzťah „klasických“ plastov s bioplastmi podpíšu zatiaľ neznáme ekonomické straty, ktoré si budeme pripomínať v kontexte obdobia „života s koronavírusom“. Obrňme sa trpezlivosťou a počkajme si na odpoveď obdobia „života po koronovíruse“.
