Ilustračná snímka.
Dánski výskumníci v spolupráci s výrobcami vyvinuli novú kamerovú technológiu, ktorá je schopná rozpoznať 12 rôznych typov plastov. Povedané inak: systém sľubuje dotriedenie na prípravu recyklácie plastov s takmer čistým produktom.
Ide o následné typy plastov – PE, PP, PET, PS, PVC, PVDF, POM, PEEK, ABS, PMMA, PC a PA12. Tieto druhy obsahuje väčšina plastov z domácností. Vedecký časopis Vibration Spectroscopy informoval o výsledkoch výskumu, pričom sa očakáva, že zavedenie zjednoduší nakladanie s plastovými odpadmi na triediacich linkách.
Krátke doplnenie
Doplňme, že dnes sú rôzne plastové zmesi vyrobené z množstva polymérov, do ktorých sa vzhľadom na použitie finálneho produktu pridávajú rozličné chemické zlúčeniny: pigmenty, aditíva, vlákna a podobne. Odlíšiť ich zbežným pohľadom býva komplikované. Navrhovaný kamerový systém to však má zvládnuť. Navyše aj dôslednejšie. „Práve dôslednosť dotrieďovania plastov na jednotlivé typy je predpokladom, aby sa mohli jednoduchšie a lepšie recyklovať,“ hodnotí Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK. „Totiž v prípade, že na triediacej linke ostane časť odpadu nedotriedená, vznikne plastový mix, ktorý spravidla nie je možné recyklovať a skončí ako energeticky zhodnotený. Vždy je to lepšie, ako keby nebol vôbec vytriedený a skončil na skládke odpadov. Prednosťou recyklácie oproti energetickému zhodnoteniu je však opakované využitie druhotnej suroviny na výrobu nových produktov.“
Problém s klasickými plastmi však ostáva
Aj keď ide o významný krok, efektom sľubujúci zvýšenie kvality i kvantity recyklácie už existujúcich a v blízkej budúcnosti zrejme naďalej vyrábaných plastov z ropy, samotnú problematiku likvidácie tohto druhu odpadu (nehovoriac o mikroplastoch) nerieši. Predsa akokoľvek recyklované plasty (z ropy) sa po „vyčerpaní“ napokon musia zlikvidovať (bez ohľadu na to, či sa proces nazýva energetickým zhodnocovaním alebo spaľovaním). Navyše neraz už po prvej či po druhej recyklácii.
Riešením budúcnosti sú iba stopercentné bioplasty
Klasickým plastom (z ropy) sa svojou funkčnosťou či nízkou cenou podarilo počas vyše polstoročnej existencie výrazne presadiť voči sklu (prakticky nekonečne recyklovateľnému), voči papieru, a úspešne nahradili aj iné materiály. Dnes je však problémom, že zanechávajú po sebe mikroplasty, zamorujúce oceány a rieky. A z nich končia, respektíve sa usádzajú v v rastlinách i v živých organizmoch, vrátane človeka. Nehovoriac o nežiadúcej uhlíkovej stope pri samotnej likvidácii.
Z ohľadom na takéto vnímanie prítomnosti plastov z ropy platí, že na celom svete jedinými stopercentne biodegradovateľnými (šetriacimi planétu) ostávajú iba stopercentné bioplasty, ktorých autorom sú slovenskí vedci na čele s prof. Pavlom Alexym. Ich patent spred niekoľkých rokov chráni slovenská i medzinárodná patentová ochrana. Výrobky zo stopercentného bioplastu nonoilenu (zvládnuté v nitrianskej firme Panara), vyrobené iba z prírodných materiálov, sa po skončení životnosti prirodzene rozkladajú v biologicky aktívnom prostredí na biomasu, vodu a oxid uhličitý, ktorý sa spotrebúva na rast zelenej hmoty, potrebnej na opätovnú produkciu bioplastu.
