Ilustračná snímka.
Od januára tohto roka Slovensko zálohuje. Väčšina PET fliaš a plechoviek uvedených na trh by teda mala končiť na odberných miestach v zálohomatoch a odtiaľ putovať na spracovanie k recyklátorovi.
Ako je to s odpadom, ktorý ostal v žltých a červených nádobách? Nájdu sa tam ešte tieto nápojové obaly? Alebo prestali Slováci triediť, keď začali zálohovať?
Slovensko sa zaviazalo zvýšiť množstvo zberu nápojových obalov zo 60 % na 90 % v roku 2025. Vybralo si zálohový systém, ktorý, ako uvádza správca zálohového systému na svojej stránke, spája úsilie výrobcov, obchodníkov, spotrebiteľov a štátu v zastúpení Ministerstva životného prostredia SR. Spustenie tohto systému sa, samozrejme, nezaobišlo bez vplyvov napríklad na obsah nádob s triedeným zberom.
Doteraz sa vyzbieralo takmer 480 miliónov zálohovaných obalov
Zálohový systém, podľa posledných zverejnených informácií, tvorí 2070 zálohomatov na 2771 odberných miestach. Je v ňom zaregistrovaných 268 výrobcov. “Pri spustení zálohového systému sme sa stretávali aj s postojmi, že zálohovanie na Slovensku fungovať nebude, že spotrebitelia si nezvyknú na zmenu a budú nápojové obaly naďalej vyhadzovať. Aj na základe najnovších dát a analýz však vidíme, že zálohovanie si v krátkom čase našlo svojich podporovateľov,” skonštatovala Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu správcu zálohového systému. “Spoločne sme vyzbierali už takmer 480 miliónov zálohovaných plastových fliaš a plechoviek,” priblížila aktuálne čísla Morvai. Taktiež uviedla, že na Slovensku je cieľ pre rok 2022 stanovený zákonom vyzbierať minimálne 60 % všetkých zálohovaných plastových fliaš a plechoviek uvedených na trh. “Podľa vývoja však všetko naznačuje tomu, že sa nám podarí vyzbierať viac,” dodala Morvai.
Pokles nápojových obalov v triedenom zbere
Podľa zverejnených údajov správcu záloh, končí v zálohomatoch väčšina plechoviek a PET fliaš, ktoré sú uvedené na trh. Pokles týchto nápojových obalov v triedenom zbere potvrdzujú aj analýzy spoločnosti OZV ENVI - PAK, organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska. “Obdobie apríla až júna tohto roka sa v žltých kontajneroch už silne prejavilo zavedením záloh. Z tretinového podielu v prvom kvartáli tohto roku klesli PET fľaše na približne 12 % v oboch sledovaných spôsoboch zberu - vrecovom aj kontajnerovom, teda pokles bol o 62 % resp. 66 %,” uviedol Roman Vandák, riaditeľ komoditného oddelenia OZV ENVI - PAK. Ako ďalej dodal, podiel zálohovaných nápojových obalov v triedenom zbere ostal nízky. “Zálohované PET fľaše tvorili len 4,56 % vo vrecovom zbere, resp. 3,64 % v kontajnerovom zbere,” doplnil Vandák.
Aj zberné dvory hlásia menej PET fliaš
Menej nápojových obalov zaznamenali aj zberné dvory. Spustenie zálohového systému podľa nich ovplyvnilo obsah triedeného zberu a PET fliaš a nápojových plechoviek je v ňom výrazne menej. “Pokles je zatiaľ 30 %, ale každým mesiacom sa navyšuje,” uviedol Marek Korec, vedúci triedeného zberu Nitrianskych komunálnych služieb. Ako dodalo mesto, zaznamenaný pokles nemá aktuálne vplyv na samotné fungovanie služieb. “V budúcnosti vzhľadom na existujúcu infraštruktúru a samotné financovanie systému OZV, zvážime úpravu intervalu vývozu plastov,” uviedol hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
Vyzbieraných plastov neubudlo
Dôležitý je aj fakt, že sa netriedi menej. Analýzy spoločnosti ENVI - PAK nezaznamenali pokles vo vytriedenosti plastov. “Priemerná mesačná vytriediteľnosť, teda množstvo vyzbieraných plastov na jedného obyvateľa za príslušný mesiac, v čase január - marec bola 1,176 kg na obyvateľa za mesiac, v čase apríl - jún dokonca až 1,190 kg na obyvateľa za mesiac,” povedal Vandák s tým, že PET fľaše nahradili iné druhy plastov.
