Ilustračná snímka.
K prevencii pri predchádzaní odhadzovania odpadkov na verejnom priestranstve treba pristupovať diferencovane. Motivovať ľudí, aby neodhadzovali odpadky na zem, ťažko zvládnuť iba prijatím či nariadením zjednodušeného, univerzálneho, „všeriešiaceho“ predpisu či vyhlášky.
K vysvetleniu, prečo cigaretový ohorok skončil na trávniku mestského parku a na druhej strane povedzme potravinový obal kdesi pri lavičke môže predchádzať impulz pochopenia, prečo konkrétni ľudia postupovali tak a nie inak. V prvom prípade môže ísť napríklad o mladícku recesiu či nezamýšľanie sa nad tým, že ohorok sa v prírode roky rozkladá. A v druhom zase hlavne o dôsledok dlhoročnej ľahostajnosti jedinca voči okoliu a prostrediu, umocnený rovnakým počínaním rodiny, v ktorej vyrastal, respektíve správaním sa ľudí (skupín), medzi ktorými sa dnes pohybuje. A podobne.
Pritom však odhodené žuvačky, „špaky“, potravinové obaly či ďalší drobný odpad predstavujú pre mestá a obce jeden z najväčších problémov. Aj preto sa OZV ENVI - PAK spojila s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave a inštitútom Behavioural Insight Team z Londýna, aby spoločne hľadali spôsob, ako motivovať samosprávy, ako podobnému počínaniu predchádzali. Výsledkom je, že to skúsili s projektom, ktorý identifikuje, akými behaviorálnymi technikami možno ľudí motivovať, aby zmenili svoje správanie. (Výraz „behaviorálny“ znamená zaoberajúci sa štúdiom ľudského správania sa v spoločnosti hlavne z pohľadu psychológie, sociológie a antropológie – poznámka pš.)
Išlo o dva rôzne typy odpadov
Pripomeňme, že ENVI - PAK na voľne pohodený odpad (littering) upozorňuje od roku 2019 iniciatívou Vezmi si ma. Lenže iba samotné čistenie prírody a motivovanie jednotlivcov ešte dlhodobo problém nerieši. „Pre jeho realizáciu sme zvolili dve lokality – bratislavské Štrkovecké jazero a Námestie sv. Svätej Rozálie v Ivanke pri Dunaji,“ prezrádza Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu v OZV ENVI - PAK. „Behaviorálnymi technikami sme oslovili rôznych obyvateľov mesta aj obce, nakoľko sme predpokladali, že správanie ľudí, ale aj odpad, ktorý odhadzujú, sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť.“
Výsledky potvrdili,že pozorovaním a následným mapovaním lokalít je v okolí Štrkoveckého jazera problém hlavne s cigaretovými ohorkami, kým na námestí v Ivanke pri Dunaji „dominujú“ potravinové obaly a potravinový odpad. Zástupcovia zo spomínaných troch odborných inštitúcií preto pripravili v obidvoch lokalitách na „mieru šité riešenia“, ktoré počas jedenástich týždňov obmieňali.
Cigaretové ohorky sú jedovaté
„Aj keď máme na Štrkovci pomerne dosť košov na odpadky, k znečisteniu prispievali fajčiari, ktorí ohorky hádzali na zem,“ potvrdzuje Martin Chren, starosta bratislavskej časti Ružinov. „Tie sa hromadili najmä pri lavičkách a popri chodníkoch. Projektom sa testovali sa viaceré riešenia, ktoré návštevníkov jazera nenápadne postrčili, aby ohorky nehádzali na zem, ale do koša. Dnes postupne registrujeme pozitívne výsledky v podobe zníženia množstva ohorkov v sledovaných lokalitách.“
Na spomínanom bratislavskom jazere to skúsili s dvomi typmi inštalácií. Na jednom mieste nálepky na zemi upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša a k nim pribudol v ďalšej fáze hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov.
Na opačnej strane jazera sa v tom istom období zase zamerali na zoznámenie s informáciou, že fajčiari často nevnímajú ohorok ako odpad, respektíve nesprávne predpokladajú, že v prírode sa rýchlo rozloží. Z omylu ich mala vyviesť informácia (nálepky s upozornením na toxicitu ohorkov), ktorá upozorňovala na zloženie ohorkov na „miestach činu“.
Potravinový odpad ľudia prinášali z okolitých prevádzok
Presuňme sa na sledované námestie v Ivanke pri Dunaji. Táto lokalita nepatrila medzi výnimočne znečistené. Výraznejší problém však tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. Preto sa aj tu v prvej fáze inštalácií upriamila pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduliek pri vstupe do areálu. Taktiež sa zveľadil priestor fontány a vysadili sa v ňom kvety, čo malo zabrániť odhadzovaniu odpadkov na tomto mieste. V ďalšom kroku sa do aktivít zapojili už aj niektoré okolité prevádzky.
„Obyvatelia našej obce pozitívne reagovali na aktivity, ktoré sa na zníženie množstva odpadu na námestí spustili,“ pochvaľuje si Vladimír Letenay, starosta Ivanky pri Dunaji. „Sme radi, že sme si tieto techniky mohli otestovať v praxi. Dnes si vieme predstaviť, že by sme podobné spustili aj v ďalších lokalitách, kde je to potrebné.“
Nie plošným aplikáciám
Behaviorálne experimenty potvrdili, že podobné techniky sa nedajú aplikovať plošne. Naopak, treba ich prispôsobiť danej lokalite. „Pri zavádzaní je potrebné zamerať sa na konkrétny typ odpadu, s ktorým je problém, napríklad na už spomínané cigaretové ohorky,“ vyhodnocuje prof. Emília Sičáková - Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK Bratislava. „Príkladom sú nálepky na zemi s upozornením na toxické zloženie ohorkov, ktoré si väčšina fajčiarov vôbec neuvedomuje. Takisto pomáha aj adresná komunikácia s prepojením na tzv. gamifikáciu, čiže poštuchnutie ľudí k želanému správaniu formou hry.“
ENVI - PAK pripravuje manuál
Výsledky projektu chce OZV ENVI - PAK čo najskôr pripraviť pre mestá a obce vo forme manuálu. „Naším cieľom je pomôcť im, ak prejavia záujem,“ uzatvára Katarína Kretter. „V spolupráci s Ústavom verejnej politiky FSEV UK plánujeme školenie pre tie mestá a obce, ktoré by pri prevencii vzniku voľne pohodeného odpadu radi vyskúšali behaviorálne techniky, ale nevedia ako na to.“
