Ilustračná snímka.
Namiesto v odpadkovom koši končia na zemi! Odpadky ľudia odhadzujú na zem neďaleko svojich obydlí, obcí a miest, a tie voľne pohodené sa neraz stávajú základmi nelegálnych skládok.
Na odpadky stále narážame – aj keď nie tak často – dokonca aj v lesoch či odľahlých vodných tokoch, vzdialených desiatky kilometrov od ľudských obydlí.
Je však v silách človeka úplne zabrániť tomuto javu iba šírením osvety a povedzme osobným príkladom zberu pohodených odpadov po iných ľuďoch?
Určité percento ľudí jednoducho ostane do smrti hluché, slepé, nevšímavé voči podobnej aktivite. Bez ohľadu, že sa tak možno stane napríklad kvôli pocitom spôsobeným osobnými krivdami (bez ohľadu na to, či oprávnenými alebo nie), vyhodnotenými „urazenými“ či „ukrivdenými“ jedincami ako nepriateľstvo okolitého sveta voči sebe: oni sa predsa len bránia, oni nezačali, to tí druhí, ich ponižujú, im nedávajú šancu.
Nájde sa množstvo ďalších a podobných zdôvodnení svojho „recesívneho“ či „bezmocne protestujúceho“ sa správania pri zjemňovaní ktorého zlyhávajú aj humánnejšie, bohatšie, a sociálne orientovanejšie spoločnosti (society) ako je slovenská, aj omnoho menej orientované na konzum človeka či peniaze ako najdôležitejšieho zmyslu jeho existencie.
... tak ďalej, a tak podobne.
Čím zaujíma nový projekt?
V tejto súvislosti treba vnímať aj projekt spoločnosti ENVI - PAK, ktorá sa spojila s Ústavom verejnej politiky FSEV UK v Bratislave a Behavioural Insight Teamom v Londýne, a dali si za cieľ predchádzať vzniku voľne pohodeného odpadu. Projekt identifikuje, akým spôsobom, akými behaviorálnymi možnosťami motivovať ľudí k zmene ich správania. K jeho praktickému odskúšaniu dôjde v okolí bratislavského Štrkoveckého jazera a na Námestí sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Vyhodnotia ho v septembri 2021.
Podstatné, respektíve najväčším plusom spusteného projektu je, že ho iniciovali a budú sa mu venovať ľudia, ktorí odpadky po druhých zbierajú a čistia prírodu z okolia ľudských obydlí (bezplatne) niekoľko rokov, nielen v akcii Vezmi si ma, ale aj s plným rešpektom a úctou ku všetkým iniciatívam, ktoré sa správajú podobne. Namiesto špekulácií si počkajme na septembrové výsledky.
Odhodený kornútok a babkina výchovná metóda
Autor týchto riadkov má takmer sedemdesiat. Keď ako päťročné dedinské dieťa prišiel prvýkrát do mesta (do Nitry), babička z dediny kde žili, mu kúpila zmrzlinu. Chutila.
Oblátkový kornútok skončil na zemi (na Leninovej ulici). Babka ma okamžite – prvý a posledný krát v živote – chytila za ucho musel som sa zohnúť, kornútok zodvihnúť a s bolesťou, ucho nepúšťala, hľadať odpadový kôš. V Nitre po ulici nebehajú ani sliepky, ani kačice, ani husi, všetko, čo nezjem alebo potrebujem zahodiť, musí do koša. Nech sa snažím spomenúť ako chcem, viac si z Nitry v ten deň nepamätám. Iba poníženie. Pred ľuďmi. Urazené srdce, divo tlčúce v hrdle, oči plné sĺz. Hm...
Spojím to s iným zážitkom. Spred 30 rokov. V bratislavských uliciach, ale tiež v Lesoparku som začal zakopávať o pohodený odpad, ktorý predtým – mne sa zdalo, že iba za socializmu – nejaká služba pravidelne odpratávala. Na múroch pribúdali nevkusné grafity, v uliciach sa objavili žobráci, a s ďalším pribúdajúcim smetím som zabudol registrovať, že čistota ulíc sa nerieši. Zaujímavé, vôbec mi vtedy nenapadlo, že by to zvlášť prekážalo, považoval som to za úkaz, ktorý sa nejako automaticky vytratí. A potom sa aj ulice zo svojej šedivosti akosi automaticky zmenia v rovnako pestré, s rovnakým sortimentom v obchodoch, aké nás očarúvali v Rakúsku a Nemecku. To bolo dôležité.
Čo ma zarazilo
Keď som vtedy, už ako otec, čítal noviny pri detskom ihrisku, maličká dcéra sa hrala v piesku. Mimovoľne som sa zohol, zobral handru, ktorá ležala neďaleko, a odniesol ju do koša. „Oci, a nie sú v tom bacily?“ – opýtala sa dcéra. Zamrmlal som čosi rozpačité, znova sa začítal, ale maličká zrazu držala v rúčkach inú špinavú handru, ktorá niekomu slúžila ako vreckovka. A chystala sa ju vyhodiť. „Počuj,“ zareagoval som. „Bacily tam predsa len môžu byť. Odhoď to, ale mali by sme si umyť ruky.“ Poslúchla. Bola vo veku, ako ja, keď mi babka uštedrila výchovnú lekciu s kornútkom zmrzliny. Hm...
Keď sme dospeli, mali by sme byť dospelí
Ako dôchodca som počas pandémie niekoľkokrát týždenne chodil do prírody a svoje plasty či iný odpad v ruksaku – ako po celý život – prinášal do civilizácie. Do kontajnerov. Žiadny odpad po druhých som však nezbieral. Iba som sympatizoval s tými, ktorí to robia. A nikto im za to neplatí. Hm...
Dcéra žije dlhodobo so svojou rodinou v Anglicku. Pred niekoľkými dňami sme si spolu s vnukom a zaťom skajpovali. Zať povedal, že Manchester, ale i neďaleký Liverpool už nie sú takými čistými mestami, akými boli pred niekoľkými rokmi, keď sa v Manchestri usadili. Hm....
PS: Projekt spoločnosti ENVI - PAK, FSEV UK Bratislava a Behavioural Insight Team Londýn? Rozumná myšlienka aj pre ľudí, ktorí nemali šťastie na dobrú babku. Hm...
