Akčný plán transformácie hornej Nitry má po novom počítať i so zriadením regionálneho fondu pre podporu malého a stredného podnikania. Po novom by tiež mali dostať prioritu pozemkové úpravy v okresoch hornej Nitry.
Má sa tiež vytvoriť komunikačná stratégia aktivít transformácie či inštitucionálne zabezpečenie implementácie. Ide o pripomienky, ktoré žiada Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zapracovať v rámci pripomienkového konania do tohto strategického dokumentu. Ten na svojom rokovaní v stredu v Bojniciach schválilo Zastupiteľstvo TSK.
Vládu Zastupiteľstvo TSK tiež žiada zadefinovať konkrétnych nositeľov opatrení z akčného plánu, a to osobitne s dôrazom na výstavbu rýchlostných ciest R2 a R8, modernizáciu železničnej dopravy, tvorbu nových pracovných miest a rekvalifikácií, sociálne zabezpečenie baníkov postihnutých útlmom banskej činnosti, revitalizáciu území zasiahnutých banskou činnosťou a podporu inovácií. Rovnako trenčiansky krajský parlament žiada vládu spolupracovať na tvorbe energetickej koncepcie hornej Nitry s Európskou komisiou a JASPERS, vyčleniť dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a presunúť voľné alokácie finančných zdrojov jednotlivých operačných programov na realizáciu opatrení definovaných v dokumente, a to aj v rámci nasledujúceho programového obdobia.
"Týmto uznesením sme požiadali vládu, aby pripravila v rámci akčného plánu pre jednotlivé ministerstvá úlohy, jasných nositeľov týchto úloh, jasný finančný a časový rámec. Inak sa nebude dať akčný plán každoročne skontrolovať. Pevne verím, že aj vláda do uznesení v rámci medzirezortného pripomienkového konania zapracuje tieto požiadavky zo strany TSK," povedal predseda TSK Jaroslav Baška (Smer-SD).
Akčný plán nie je podľa neho pre TSK záväzný, myslí si však, že uznesenie Zastupiteľstva TSK má väčšiu váhu, ako keby o opatrenia žiada on alebo ďalšie entity na hornej Nitre. "Je to požiadavka zo strany kraja na vládu SR, aby sa akčným plánom naozaj zaoberala a úlohy a opatrenia, ktoré sú navrhnuté v akčnom pláne, s jednotlivými ministerstvami plnila," podčiarkol.
"My sme s prvými riešeniami prišli v roku 2016, potom prišiel rok 2017 a prevádzkový pokus (na Elektrárni Nováky, pozn. TASR), vtedy sa o tejto problematike začalo výraznejšie rozprávať. Dnes máme rok 2019, akčný plán začal vznikať asi pred rokom, čiže stratili sme možno dva roky času," reagoval poslanec Národnej rady SR Karol Galek (SaS). Je podľa svojich slov presvedčený, že aj vďaka tomu, že je do toho zapojených toľko rôznych aktérov a bolo tam vyvinuté obrovské úsilie, pôjdu určité veci teraz jednoduchšie. "V prípade väčšiny obsahovej náplne panuje zhoda, tu nie sme koaliční a opoziční, je to koncepčné riešenie v prospech regiónu a ľudí, ktorí tu žijú," dodal.
Akčný plán prebral v zmysle uznesenia vlády z decembra minulého roka i harmonogram uzatvárania jednotlivých ťažobných polí Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), ktoré sa na jeho vypracovaní podieľalo. "Strategický materiál nadväzuje na tento harmonogram, my sa s materiálom stotožňujeme a plánujeme v zmysle harmonogramu jednotlivé polia ukončovať. Dnes TSK schválil strategický materiál a teraz je otázka, ako sa bude plniť. Pokiaľ sa bude plniť, budú platiť aj všetky harmonogramy. Je možné ho však každoročne prehodnocovať, preto sa môžu prehodnocovať aj tieto záležitosti. Toto naša spoločnosť veľmi intenzívne analyzuje a bude sa prispôsobovať podmienkam," načrtol predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák.
Mimovládna organizácia Priatelia Zeme - CEPA zdôrazňuje, že do realizácie opatrení v rámci akčného plánu musia byť zapojení miestni. "Vidíme možnosť v tom, že by sme mohli byť nejakým spôsobom prítomní pri tvorbe výziev spolu s riadiacimi orgánmi. To znamená, že by sme mohli ovplyvňovať to, ako budú výzvy na financovanie koncipované, aké budú mať kritériá projekty," konkretizovala jej členka Lenka Ilčíková.
