Aj Evanjelický cirkevný zbor a. v. Príbovce, tak ako množstvo ďalších cirkevných zborov po celom svete, si 11. novembra pripomenul padlých vojakov z 1. svetovej vojny, ale aj všetky obete vojen a ozbrojeného násilia.
Preto sa aj v evanjelickom kostole Príbovciach o 11. hodine 11. minúte rozozvučali kostolné zvony ako pripomienka vojnových hrôz. Aby nám ich „hlahol“ pripomenul, že vďaka Bohu dnes môžeme žiť v mieri. Zároveň nechceme zabudnúť na obete, ani na trvajúce utrpenie následkov vojen.
Prvá svetová vojna, známa ako aj Veľká vojna, bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28.7.1914 do 11.11.1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Jednou z príčin a zámienok na vypuknutie tohto konfliktu bol atentát na arcivojvodu a následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este 28. 6. 1914 v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny.
Vojna bola krvavým a neľútostným konfliktom, trvajúcim viac ako štyri roky. Vyžiadala si obrovské obete na životoch a veľké materiálne škody. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi ich bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených, alebo doživotne zmrzačených.
Prvá svetová vojna sa skončila kapituláciou. Posledná salva pri podpise prímeria, ktorým sa skončila zaznela 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte.
Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne na to ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Symbolom veteránov sa po prvej svetovej vojne stal červený mak.
Prvá svetová vojna sa záporne prejavovala aj na každodennom živote obyvateľov obce Príbovce. Väčšina chlapov u obce bola na fronte. Obyvatelia žili v strachu a biede. Väčšina potravín bola v tej dobe nedostupné.
Z kroniky obce sa dozvedáme, že nie všetci obyvatelia sa z frontu vrátili. Samuel Kvorka, Jozef Kalnický, Alois Ruttkay, Ján Čillo, Pavol Matejčík, Ján Vanko, Ján Facuna a Ľudevit Chmelík, obyvatelia našej obce, v tejto vojne zomreli, ale v našich spomienkach žijú aj naďalej. Vzdajme úctu každému vojnovému veteránovi, ktorý nasadzoval svoj život aby sme my dnes mohli žiť, ale aj všetkým obetiam vojen a ozbrojeného násilia!
Prvá svetová vojna priniesla okrem veľkých strát na životoch aj veľké materiálne straty. V evanjelickom kostole v Príbovciach došlo k zrekvirovaniu (zhabaniu) kostolných zvonov. „Podľa nariadenia ministerstva kultúry a vyučovania ako aj nariadenia ministra zemichrany mali byť zvony zosňané a pri štvorkorunovej náhrade za kilo odkúpené na vojenské ciele“.
V zápisnici evanjelického cirkevného zboru o zrekvirovaní zvonov je uvedené: „Povereníctvo prešporského cis.kráľovského vojenského korpsu pod dozorom vojenského inžiniera Ericha Eihsa dňa 7.9.1916 vo štvrtok, v tretí rok svetovej vojny o 16.hodine, po poslednom zvonení bol v prítomnosti predstavenstva cirkvi evanjelickej v Príbovciach zosňaný zo zvonovej stolice najväčší zvon 955-kg „Veľký“ – tiež volaný Martin. Nakoľko bez porušenia veže nebol by sa mohol dolu spustiť v piatok 8. 9. 1916 za rána, bol hore vo veži kladivami na kusy rozlámaný a v črepoch dolu pozhadzovaný.
Druhý vzatý zvon bol najmenší, s váhou 33-kg „Malý“, tento nebol na veži rozlámaný, , ale vyhodený von cez okno, pričom sa po dopade na zem rozlámal na kúsky. Celá váha odobratých zvonov obnášala 988 kilogramov, za čo dostala cirkev príbovská 3.948 korún náhradu z vojenskej pokladne.
V piatok 8. 9. 1916 okolo 11.hodiny, v prítomnosti cirkevníkov a za spevu, boli zvony „odprevadené“ na príbovskú železničnú stanicu a následne odvezené do Žiliny. Dňa 26.septembra 1917 došlo k druhému zrekvirovaniu zvonov, pri ktorom bol zrekvirovaný „Stredný“ 192-kg zvon, za náhradu 768 korún.
Koncom vojny zbrojná výroba potrebovala ďalšie farebné kovy na výrobu zbraní. Po kostolných zvonoch prišiel rad aj na organové píšťale. Organové píšťale boli zrekvirované (zhabané) v roku 1917, čím bol organ nefunkčný až do výstavby nového organa v roku 1935. Len pre zaujímavosť, jednalo sa o organ postavený v roku 1877 organárom Samuelom WÁGNEROM zo Slovenského Pravna. Zápisnica o kanonickej vizitácii z júna 1928 uvádzala, že organ je maličký a mal 6 mutácii.
