Európska komisia koncom februára schválila správu o Slovensku, ktorá analyzuje aktuálnu situáciu a predstavuje výzvy aj trendy, v ktorých by sme mali pokračovať. Mnohé z nich sa v rôznej miere dotýkajú aj miestnej územnej samosprávy. Preto si zaslúžia zvýšenú pozornosť aj zo strany miest a obcí.
Dokument sa pomerne detailne venuje fiškálnemu rámcu a dlhodobá fiškálnej udržateľnosti, trhu práce, vzdelávaniu a sociálnej inklúzii. Svoje miesto v materiály má aj oblasť venovaná konkurencieschopnosti, politike pre dlhodobý rast a efektívne využívanie zdrojov a tiež verejnej správe.
Prijímaným rozhodnutiam chýbajú analýzy
Autori v správe okrem iného konštatujú, že „stanovovanie politických cieľov a ich monitorovanie a hodnotenie nie sú systematické.“ To podľa nich vedie k tomu, že hodnotenie politík a hĺbkové ex post posudzovanie politík sa podľa všetkého vykoná len sporadicky. Inými slovami, pri prijímaní rozhodnutí absentuje presná kvantifikácia dopadov, čo by v praxi uľahčilo objektívne hodnotenie prijatých opatrení a to práve z hľadiska presnej kvantifikácie všetkých dopadov.
Zrejme tieto skutočnosti viedli autorov aj ku konštatovaniu, podľa ktorého „Využívanie analýzy založenej na dôkazoch je pri tvorbe politiky obmedzené, hoci v poslednom období došlo k viacerým iniciatívam na zlepšenie postupov.“
Pomalé kroky v digitalizácii
Podľa správy o Slovensku „pomaly napredujeme v digitalizácii verejnej správy, avšak využívanie služieb elektronickej verejnej správy je aj napriek potenciálne silnému dopytu po digitálnych službách stále nízke.“
Napriek tomu, že na Slovensku vzrástol počet používateľov internetu na úroveň 76 % obyvateľov a 90 % malých a stredných podnikov komunikuje s verejnými orgánmi online, minulý rok len 16 % používateľov internetu komunikovalo s verejnou správou online, pričom miera využívania predvyplnených elektronických formulárov je stále výrazne pod priemerom EÚ, ktorý dosahuje úroveň 49 %.
Verejné obstarávanie – prax a legislatíva
Vnímanie verejného obstarávania Európskou komisiou pôsobí na prvý pohľad nekompromisne. „Pri obstarávaniach chýba jasná zodpovednosť a strategická medziinštitucionálna koordinácia. Postupy obstarávania sa navyše javia ako nedostatočne profesionalizované,“ znejú prvé vety v časti venovanej tejto oblasti.
Správa poukazuje na zdĺhavé postupy verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia na Slovensku potrebovali po predložení súťažných ponúk v priemere 137 dní na zadanie zákazky, pričom priemer EÚ je 81 dní. Dokument pritom uvádza: „Navyše možno konštatovať, že hlavným kritériom výberu v prípade 88 % zákaziek zadaných v roku 2015 bola najnižšia cena.“
Pozornosť je tiež venovaná obmedzeniu súťaže, ktoré vyplýva z vysokého podielu zákaziek zadávaných prostredníctvom rokovacieho konania bez zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. „V roku 2015 bolo 15 % verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu.“
Slovenská republika je dnes v štádiu formovania priorít nastupujúce vládnej koalície a blížime sa k tomu, aby sme v priebehu druhého polroka predsedali Európskej rade. Zrejme aj tieto skutočnosti budú vo výraznej miere ovplyvňovať opatrenia budúcej vlády, ktoré by nemali byť iba reakciou na optiku Európskej komisie ale na skutočnosti, ktoré sa vo výraznej miere dotýkajú dynamiky nášho ďalšieho vývoja.
