Prítomná VIERA a budúca NÁDEJ v minulý božský IDEÁL prirodzene lepšej spoločnosti sú večné. * Ako korona odhalila nefunkčnosť a neefektívnosť reformy verejnej správy. * Je ZMOS transformovateľné? * Aké výsledky nám priniesol končiaci sa operačný program Efektívna verejná správa?
Na sneme ZMOS v roku 2002 som ako nezávislý starosta a člen Rady ZMOS za Združenie miest a obcí Záhorie a zároveň ako podpredseda občianskeho združenia Agora svoj diskusný príspevok začal takto: „Srdečne vás pozdravujem a nášmu spoločnému rokovaniu želám veľa múdrych rozhodnutí v prospech uplatnenia samosprávnej demokracie na Slovensku. Dnešný snem pokladám za prelomový medzi prípravnou fázou reformy verejnej správy (RVS) a jej skutočnou realizáciou. Verím, že tento proces je už nezvratný. Očakávam, že naše rokovanie povedie k tomu, aby samospráva na čele so ZMOS ešte aktívnejšie ako doteraz a s plnou zodpovednosťou začala presadzovať kompletnú reformu.“ (Celé znenie diskusného príspevku bolo uverejnené aj v Obecných novinách č. 28 zo dňa 9. júla 2002 a nájdete ho aj ako dodatok č. 4 v knihe SOS, ktorú vydalo OZ Agora v roku 2017 - zakúpiť si ju môžete v redakcii Obecných novín alebo v kníhkupectve Artforum na Kozej ulici v Bratislave.)
Priznávame, že našu vieru z antickej agory v ideu samosprávnej demokracie sme doteraz nestratili a veľkú nádej na zmenu nám dáva aj riešenie súčasnej globálnej krízy (politika, ekonomika, ekológia, pandémia...). Avšak až tohtoročná koronavírusová epidémia v plnej miere pri plošnom testovaní v spoločenskej praxi odhalila na Slovensku nefunkčnosť komunikácie a absenciu prirodzeného feedbacku (prerušené spojenie, rozpojenie priameho prirodzeného vzťahu) štátnej správy na okresnej úrovni so samosprávou. Na tento deformačný rozpor už v koncepte reformy VS upozorňovalo OZ Agora (ešte pod vedením bývalého prvého predsedu ZMOS M. Hetteša) ihneď po jej schválení v roku 2000 „reformnou“ vládou za asistencie predstaviteľov ZMOS a snažilo sa mu zabrániť realizáciou projektu s názvom REFORMA PARLAMENTU – NÁDEJ PRE SLOVENSKO s podnázvom Ukončenie skutočnej reformy verejnej správy a optimistická vízia Slovenska pre 21. storočie.
Prvoradým a jediným cieľom tohto občianskeho projektu bolo pretransformovať samosprávu (ZMOS) na druhú komoru parlamentu, pozostávajúcu z nezávislých priamo volených zástupcov samosprávy (NEKA) tak, aby sa vyvážila moc straníckej štátnej správy na okresnej úrovni so samosprávou. Očakávali sme a stále očakávame, že ak sa doteraz nenašla politická vôľa na reformu parlamentu, tak aspoň bývali straníci dokážu pretransformovať seba a štruktúry ZMOS podľa územného členenia štátnej správy. Ak by mala dnes pri riešení koronavírusovej epidémie samospráva svojich priamo volených zástupcov na okresnej úrovni, určite by to bolo na prospech nielen všetkých občanov Slovenska, ale aj vlády, teda štátnej správy. Z hľadiska ochrany princípov demokracie, ako ukazuje súčasná politická prax, je transformácia verejnej správy podľa konceptu SOS už nevyhnutná, pretože dnes už štátnu správu na okresnej úrovni ovládajú zástupcovia jedného politického hnutia.
Pred 18 rokmi v dôvodovej časti diskusného príspevku sme konštatovali: „Desaťročné skúsenosti transformačného procesu na Slovensku nám dali dostatok dôkazov o tom, že stranícka politická moc sústredená v parlamente nemá záujem o svoje oslabenie, respektíve o delenie sa o moc so samosprávou. Je veľmi zlé, keď počas existencie desaťročného pluralitného politického systému s takmer totálnou mocou vládnych koalícií bez nezávislej spoločenskej kontroly dospela naša spoločnosť na okraj kolapsu. Nová stranícka oligarchia si z transformácie urobila vlastný biznis a do budúcna materiálne zabezpečila seba i svojich blízkych na úkor spoločnosti. Za posledné desaťročie ani jedna politická garnitúra, ktorá bola pri moci, v skutkoch nepreukázala, že jej ide v prvom rade o blaho občana a Slovenska. Táto politická reprezentácia, sústredená v parlamente, bojuje medzi sebou o stranícku a osobnú moc, polarizuje spoločnosť a prospech občana i Slovenska je jej druhoradý. (…) Nestačí vymeniť politické strany, lídrov, koalície, treba presadiť systémové zmeny, ktoré dostanú politickú moc pod nezávislú občiansku kontrolu už v parlamente. (...) Prečo nezaložiť reformné hnutie, ktoré by kandidovalo zástupcov samosprávy i aktivistov nezávislých občianskych združení do parlamentu?“
Dnes, v 21. storočí, vo vzdelanostnej a demokratickej spoločnosti by si už každý obyčajný gramotný človek mal uvedomiť zásadný kvalitatívny rozdiel medzi politikou a verejnou správou. Politika je mocenský boj (negatív) o získanie verejného vplyvu na formálnom princípe subjektívnej náboženskej viery, národného pôvodu a ideologického presvedčenia. Pričom predmetom verejnej správy je spravovanie vecí verejných (pozitív) na prirodzených princípoch územnej komunity, efektívnosti a spravodlivosti jedinečných a zároveň rovnocenných ľudských bytostí, ktorí sa prirodzene stávajú prirodzenými tvormi až vedomým prevzatím osobnej a občianskej zodpovednosti.
Preto, podľa nášho názoru, dnešné poučenie z 30-ročného krízového transformačného a reformného obdobia slovenskej verejnej správy je nasledovné:
1. Straníckeho papalášskeho egoistického totalitného (PET) vírusu sa Slovensko (ani svet) od nežnej revolúcie v roku 1989 až doteraz nezbavilo.
2. Stranícky systémový PET vírus jedinej zodpovednej štátostrany (KS) sa 30-ročnou „reformáciou“ ako rakovina rozšíril do pluralitného systému nezodpovedných koaličných štátostrán (koalície).
3. Ako ukazujú posledné akcie nezávislej polície a prokuratúry (Božie mlyny, Búrka, Víchrica, Očistec, Dobytkár), stranícky PET vírus sa nestratil, len sa presunul do ilegality alebo rozplynul do tzv. „nezávislého a neziskového“ tretieho sektora.
4. Obyčajný občan (formálnou edukáciou nesformovaný), ktorý v krízovej 30-ročnej reformácii (paralela s 30-ročnou vojnou) stratil vieru vo formálnu autoritu a inštitúciu, by si mal už konečne uvedomiť, že v demokracii len on sám je zodpovedným tvorcom seba samého a zároveň spoločenského i kultúrneho prostredia, v ktorom práve tu a teraz (TaT) žije.
5. Transformácia spoločnosti podľa konceptu OZ Agora SOS sa začína osobnou a vedomou transformáciou obyčajných nezodpovedných ľudí - voličov na obyčajných (prirodzený feedback) zodpovedných občanov.
6. Zrieknutie sa v celej verejnej správe formálneho kultúrneho stránenia (spájania, združovania, organizovania) sa od iných občanov Slovenska a sveta, ktorí vyznávajú inú vieru, majú iný pôvod alebo iné ideologické presvedčenie, a namiesto toho praktizovanie prirodzenej/vrodenej symbiózy, kooperácie, spolupráce a naratívnej Ježišovej lásky v prítomnom živote.
V záverečnej časti diskusného príspevku v roku 2002 sme požiadali „pracovné predsedníctvo a jednotlivé komisie snemu, aby tento návrh prerokovali a dali o ňom hlasovať. Som presvedčený, že ho dokážeme zrealizovať s minimálnymi finančnými nákladmi a v krátkom čase po schválení v nasledujúcich etapách:
1. Vyplnenie petičných hárkov a zvolenie okresných kandidátov. Termín: 1 mesiac.
2. Zorganizovanie ustanovujúceho celoštátneho snemu. Termín: 2 mesiace.
3. Uskutočnenie celoštátneho snemu. Termín: 2 – 3 mesiace.
4. Zaregistrovanie a prihlásenie hnutia do volieb. Termín: 3 mesiace.
5. Volebná kampaň prostredníctvom funkcionárov samosprávy a občianskych aktivistov. Termín: 4 - 5 mesiacov“.
Paradoxom je, že na vtedajšom sneme a ani doteraz (po 18 rokoch) sme na tento diskusný príspevok nedostali z Kancelárie ZMOS oficiálnu odpoveď, aj keď sme opakovane, spolu s bývalým šéfredaktorom Obecných novín, reformný a transformačný koncept OZ Agora takmer so všetkými jeho vrcholnými predstaviteľmi osobne prerokovali (s pozitívnou osobnou spätnou väzbou) a aj pravidelne publikovali v Obecných novinách.
Ako ukazuje aj naratívna kultúrna história, a nielen prirodzená evolučná prax, súčasná dlhodobá reformná kríza signalizuje kolaps paradigmy západnej spoločnosti. Vývoj našej civilizácie a historické skúsenosti poukazujú do budúcna na kvalitatívny transformačný spoločenský skok. Pripravme sa na to, že po korone bude Slovensko i svet iný. Dúfajme, že sa z 30-ročnej formálnej pluralitnej straníckej reformácie dostatočne poučíme a nasledujúca doba nebude kopírovať českú dobu temna tak, ako sa to stalo v 16. storočí po cirkevnej reformácii a v 17. storočí po následnej tridsaťročnej vojne.
Preto držme palce a podporujme tých nezávislých (NEKA) starostov, ktorí sa budú v novom roku 2021 na odloženom sneme ZMOS snažiť aspoň o jeho transformáciu podľa územnej štruktúry štátnej správy. Pozitívnu vieru i optimistickú nádej nám dodáva fakt, že pred 20 rokmi, na prelome tisícročia, bolo NEKA starostov na Slovensku v porovnaní so súčasnosťou ako šafranu.
Úspešnosť v živote má však jednu podmienku: vedieť správne vyhodnotiť minulosť a pred správnym rozhodnutím správne zhodnotiť prítomnosť. Skôr než začneme čerpať európske dotácie a robiť dlhy z Európskeho plánu obnovy v záujme súčasnými politikmi sľubovanej lepšej budúcnosti našich vnúčat, mali by sme si preveriť a spoznať aspoň efektivitu súčasných miliónových európskych dotácií z aktuálneho operačného programu Efektívna verejná správa a zároveň porovnať súčasný reformný koncept ZMOS MODMUS už s 20-ročným reformno-transformačným konceptom Slovenskej/Svetovej Občianskej Samosprávy (SOS) občianskeho združenia AGORA.
Dúfame s VIEROU i NÁDEJOU, že v budúcom roku na odloženom sneme ZMOS už naši skúsenejší i skutočnejší NEKA starostovia dokážu to, čo sa našej, aj akademikmi ignorovanej, Agore nepodarilo za celých 20 rokov. Dúfame, že sa dovtedy aj súčasní vedúci predstavitelia ZMOS dokážu poučiť:
- z prítomnej koronavírusovej epidémie, ktorá naplno – v maximálnej miere – odhalila absenciu prirodzeného feedbacku (spätná väzba, prerušené spojenie) v celej verejnej správe medzi formálnou straníckou štátnou správou a prirodzenou miestnou/územnou samosprávou,
- z krátkej 70-ročnej minulosti, aby naše samosprávne snemy nedopadli tak ako pred 30 rokmi stranícke zjazdy 40-ročnej štátostrany.
Prirodzená, teda vrodená pozitívna VIERA a optimistická NÁDEJ v lepší život a spoločnosťzomierajú v našom prirodzenom trojrozmernom živote ako posledné! Majme na pamäti, že verejnú moc v demokracii vlastní prirodzene (nie kultúrne) samosprávny a samozodpovedný OBČAN a jeho poverený prirodzený priamo zodpovedný zástupca ako prirodzená autorita z územnej komunity, a nie formálne a nezodpovedné stranícke inštitúcie alebo ich formálne autority.
Vieme, kde sa nachádza táto pamätná tabuľka?
„Na tomto mieste sme sa v Novembri 1989 rozhodli vziať zodpovednosť za budúcnosť do svojich rúk. Rozhodli sme sa skoncovať s komunizmom a nastoliť slobodu a demokraciu.“
Čo by sa asi stalo, ak by sme na nej dnes, po 30-ročnej straníckej reformácii, nahradili pojem komunizmus straníctvom, papalášstvom, egoizmom či totalitarizmom. Aspoň takto sme vnímali v Novembri 1989 Nežnú revolúciu MY, zodpovední a dnes už aj slobodní občania v AGORE a v reformno-transformačnom koncepte SOS – Slovenskej/Svetovej Občianskej Samosprávy.
A ako vnímate November 1989 vy, súčasní NEKA starostovia a poprední predstavitelia ZMOS dnes, na prelome 2. a 3. dekády 21. storočia a kto nám už konečne v novom roku 2021 dá odpoveď na náš diskusný príspevok z roku 2002?
Vy, priamo volení zástupcovia územnej samosprávy, alebo Námestie SNP ako aténska agora?
Autor: František PÁLKA, predseda OZ Agora a bývalý NEKA starosta obce Kuchyňa, Bohumil OLACH, podpredseda OZ Agora a bývalý dlhoročný šéfredaktor Obecných novín
