Húsenice vijačiek voštinových sa zdajú byť nádejou na likvidáciu polyetylénu...
Vyhryznuté čierne časti plastu sú dôsledkom apetítu lariev (húseníc). Zdroj: Paolo Bombelli
Minulý týždeň zverejnil španielsko-britský vedecký tím, že húsenice nočných motýľov (vijačiek voštinových - Galleria mellonella), ktoré sa o. i. kŕmia aj na plastoch včelieho medu, konzumujú polyetylén.
Myšlienku si vedci nechali patentovať a v širokej verejnosti vzbudili nádej, že ľudstvo sa výrazne – ak nie rozhodujúco – priblížilo k zbaveniu sa miliónov ton nahromadených plastových odpadov s niekoľkostoročným rozkladom. Z radov ich kolegov sa však ozvalo nabádanie k opatrnosti a k zachovaniu triezveho pohľadu.
Autori objavu správania sa týchto lariev nočných motýľov – Federica Bertocchini zo španielskej Universidad de Cantabria a Paolo Bombelli z University of Cambridge – najskôr konštatovali, že v tráviacom trakte húseníc sa nachádzajú mikróby, ktoré dokážu plasty rozkladať. „Musíme však presne zmapovať ako proces funguje,“ skonkretizoval P. Bombelli. „Dúfame však, že sa nám podarí prísť s takým technologickým riešením, ktoré bude problémy s plastovými odpadmi minimalizovať.“
Na druhej strane ich oponenti napríklad upozorňujú, že aj iné organizmy schopné spracovávať plasty už odborníci objavili v minulosti, problémom však ostalo ich praktické nasadenie na odpad z plastov. Napríklad doprava obrovského množstva húseníc k množstvám plastového odpadu na skládkach. Výskumník z Michigan State Universily Ramani Narayan, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu biologického rozkladu plastov, pre The Atlantic v tejto súvislosti naznačil, že použitie húseníc by v praxi mohlo viac problémov vytvoriť ako pomôcť riešiť.
Produkcia plastových obalov neustále rastie a podľa štúdie, ktorá bola začiatkom tohto roka predstavená na Svetovom ekonomickom fóre sa predpokladá, že do roku 2050 stúpne produkcia plastov až štvornásobne.
Pri veľkom počte ľudí sa môže stať, že nemáte kam vyhodiť vzniknutý odpad z domácnosti, pretože všetky zberné nádoby sú preplnené. Kto je zodpovedný za zvoz komunálneho odpadu a triedeného zberu?
Nádejí, že najbližšia hodina, deň, týždeň či mesiac prinesú jednoduché a lacné riešenia bezodpadovej likvidácie plastov akoby švihnutím čarovného prútika, pribúda. Ponúkame dve z najnovších.
Vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, z toho deväť miliónov ton skončí v oceánoch. Vo svojej štúdii o tom hovorí Svetový fond na ochranu prírody (WWF).
