Sobota 22.09.2018
Dnes má meniny 
Móric
13°C Bratislava
10.10.2016 08:00

Čím viac turistov, tým horšie pre obec


Donovaly.


„Ekonomika nakladania s odpadmi, vrátane ich triedenia, je pre nás ťažiskovou,“ hovorí starosta Donovál Miroslav Daňo.


„Rozdiel medzi tým, koľko dokážeme v rámci zákona pre obec vybrať a tým, koľko nás riešenie stojí, sa však každoročne pohybuje okolo mínus 20-tisíc eur. S vyšším počtom turistov sa rozdiel zvyšuje.“

Donovaly (960 m nad morom) ležia tridsať kilometrov od Banskej Bystrice - medzi pohoriami Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Ich súčasťou je okrem samotnej obce aj šesť osád: Bully, Polianka, Mistríky, Mišúty, Hanesy a Sliačany.

Ročne sa tu spolu vyzbiera a zvezie do 500 ton odpadu pri 220 obyvateľoch, čo v priemere reprezentuje 2,3 tony na jedného! Výsledok spriemerovania však samozrejme výrazne skresľuje približne 1,2 milióna turistov, ktorí každým rokom Donovaly navštívia. „Ak však hotely, majitelia lyžiarskych vlekov či niektorí ďalší podnikatelia profitujú z rastúceho počtu turistov, obci, naopak, rastú výdavky za zvýšený odpad,“ opakuje starosta. „Iste, za hotely ich prevádzka odpad zaplatí, máme to zmonitorované, ale za jednodňových návštevníkov nedostaneme ani cent. A ani nový zákon o odpadoch nám v tomto smere nepomohol.“

Peniaze na zber

Financie na zber odpadov na Donovaloch sa tvoria podľa rovnakého kľúča ako v ktorejkoľvek inej slovenskej obci do 500 obyvateľov . „Hlavným zdrojom našich príjmov zostáva výber daní z nehnuteľností,“ pokračuje starosta. „My ale nie sme ako ktorákoľvek iná slovenská obec. Donovaly sú kategorizované ako stredisko cestovného ruchu medzinárodného významu, máme napríklad k dispozícii 8900 lôžok. “

Manipulácia a zvoz odpadov

Obec začala separovať v roku 1997. Dnes disponuje v rámci katastra 39 zbernými stojiskami, z nich 35 s tisícstolitrovými nádobami (spolu 140) a s štyrmi veľkokapacitnými kontajnermi (7 m3). Z nich sa pravidelne dvakrát v týždni (pondelok, piatok) zváža komunálny odpad. „Keďže nádoby aj kontajnery sa vyprázdňujú pravidelne, okrem iného napríklad nestihne odpad prilákať pozornosť medveďov,“ zamýšľa sa starosta. „Dosiaľ sme zrejme aj z tohto dôvodu nezaznamenali ani jedno napadnutie človeka hoc medveďov je dosť.“

Počas zvyšných troch dní týždňa sa zváža triedený odpad (papier, plasty, sklo) na zberný dvor v obci. „Na ňom všetko preložíme do veľkokapacitných kontajnerov typu Abroll. Ďalší odvoz už zabezpečuje spoločnosť Marius Pedersen,“ dopĺňa M. Daňo. „Manipulácia či preprava TKO a separovaného zberu v katastri obce (vrátane osád) nie je ani lacná, ani jednoduchá. Napríklad len prepravné vozidlo s dvomi pracovníkmi na plný úväzok najazdilo v auguste 548 kilometrov, v bežnom mesiaci to býva približne 500 km!“

Odignorovaný zákon o cestovnom ruchu

Miroslav Daňo je starostom od roku 1994. Spomína, že ako jeden zo zakladajúcich členov horských sídiel, orientujúcich sa na turistiku, snaží sa vyše 20 rokov o prijatie zákona o cestovnom ruchu. „Od jeho presadenia sme si sľubovali, že napríklad majitelia lyžiarskych vlekov ale aj ďalší podnikatelia, ktorí profitujú z osobitosti rekreačných oblastí, budú prispievať istým percentom zo zisku do obecnej kasy,“ hovorí. „Zákon sa nepodarilo prijať ešte pri premiérovi Mečiarovi, aj keď sme na túto tému spolu hovorili viac ako dve hodiny a on pomoc prisľúbil. Nič sa nezmenilo ani pri ďalších premiéroch či ministroch. Sľúbili, ale nič konkrétne nepresadili. Pritom okolité štáty zákon zaviedli a majú aj jasný program cestovného ruchu. A profitujú z nich.“

Starosta dopĺňa, že aj so súčasným ministrom financií Petrom Kažimírom hovoril o nutnosti prijať záväznú právnu normu k cestovnému ruchu.

Ďalší vplyvní muži... a tiež nič

Pozoruhodnosťou Donovál je, že medzi majiteľmi hotelov či apartmánových domov nechýbajú zvučné mená súčasnej aj nedávnej politiky. Martin Glváč , Ľubomír Vážny, majiteľ vlekov Boris Kollár, exminister najskôr financií, potom dopravy Ján Počiatek alebo aj kontroverzní podnikatelia Ladislav Bašternák, Marián Kočner a ďalší s predpokladaným vplyvom – minimálne informatívnym - na rozhodnutia vlády či parlamentu.

Takmer každý z nich (ale aj ďalší, ktorí Donovaly navštívia) už nejaký ten rok určite počuli o starostovej „srdcovke“... a nič.

Začiatkom minulého storočia žila na Donovaloch takmer tisícka obyvateľov. Dnes podľa starostu popri 220 hlavne starších a starých ľuďoch prihlásených k trvalému pobytu tu nájdeme aj približne rovnaký počet neprihlásených.

Zber v posledných mesiacoch

Počas posledných štyroch mesiacov tohto roka (jún – september) zviezli z Donovalov 125 ton tuhého komunálneho odpadu (TKO), 15,9 ton skla, 6,7 ton papiera a 6,1 tony plastov. Pre porovnanie s rovnakým obdobím v minulom roku to bolo 122,5 tony TKO, 8,3 ton skla, 9,1 tony papiera a 2,7 tony plastov.

 

 

Autor: (Peter ŠPORER)


komentáre
SHOW ALL
podobné
06.03.2017
Vybudovaním zberného dvora ušetrí obec na vývoze komunálneho odpadu
Hornooravská obec Hruštín, ktorá je vstupnou bránou do námestovského okresu, vybuduje v tomto roku nový zberný dvor na separáciu odpadu.
viac
09.03.2017
O zálohovaní plastových fliaš a plechoviek envirorezort neuvažuje
Veľká Británia, podobne ako pred ňou aj jednotlivé štáty EÚ, vášnivo diskutuje o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Ako túto diskusiu vníma Ministerstvo životného prostredia SR?
viac
10.03.2017
V Motyčkách vyzbierajú viac ton vytriedeného odpadu ako zmesového
Z obce Motyčky (110 obyvateľov plus chalupári), ležiacej neďaleko Banskej Bystrice v nadmorskej výške 678 metrov nad morom, vyviezli v roku 2012 vyše 42 ton zmesového komunálneho odpadu, o rok neskôr 38 ton, v roku 2014 to bolo 29, v roku 2015 len 22 a vlani dokonca iba 12,67 tony.
viac
11.04.2017
Tak vlani triedili vo Vranove nad Topľou
V minulom roku vyzbierali vo Vranove nad Topľou 7125 ton zmiešaného komunálneho odpadu, čo je o 35 ton viac ako v roku 2015. Zároveň vytriedili aj 337 ton papiera, skla a plastov, čo je o 32 ton viac ako v roku 2015.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.59 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.33 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.09 %