ZMOS požaduje zriadenie záchytiek aj zmeny pre kamerové systémy

Spracovaná analýza reflektuje na dlhodobý vývoj, legislatívne ukotvenie, aplikačnú prax, ale aj očakávané trendy. Dokument zmapoval súčasný stav pričom mu nechýbajú východiská s dopadmi, návrhy legislatívnych zmien aj riešenia z hľadiska technologickej podpory.

Zriadenie aj prevádzka obecnej polície sú pomerne finančne náročné, pričom kamerové monitorovacie systémy v mestách a obciach tiež nie sú samozrejmosť. Bezpečná samospráva má svoje konkrétne parametre, pri ktorých zohráva nesmierne dôležitú úlohu prevencia, pripravenosť, systematická práca s ľudskými zdrojmi, ale aj adekvátne technické zabezpečenie s prihliadnutím na potenciál medziobecnej spolupráce. 

Záchytné stanice by mal financovať štát z daní za tabak a alkohol

Samospráva má podľa šéfa ZMOS Branislava Tréger obrovské problémy s ľuďmi, ktorí si nevedia poradiť s alkoholom. "Ohrozujú seba, verejnosť, rodiny, ničia verejnú zeleň a demolujú verejný majetok. Sme veľmi radi, že sa rozprúdila diskusia. Pretože legislatívne je v SR uchopená, ale v praxi jednoducho nefunguje. Prihovárame sa, aby to zafinancoval štát. A musí na tom participovať ministerstvo zdravotníctva, ktoré by bolo garantom po zdravotnej stránke," povedal. Pripomenul, že prvú záchytku v Československu zriadili v Prahe v roku 1951 a poslednú na Slovensku zrušili v Trnave v roku 2010. "V priemere ich ročne u nás fungovalo štyridsať. Doposiaľ protialkoholické záchytné izby fungujú v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku. Jedna noc pobytu stojí v priemere viac ako 650 eur. V súčasnosti sú podmienky zriaďovania a prevádzky protialkoholických záchytných staníc taxatívne uvedené v zákone o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb," uviedol Tréger. Mesto Žilina podľa primátora Petra Fiabáneho opakovane žiadala o pomoc s neprispôsobivými občanmi Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline. "Predovšetkým v zimných mesiacoch, kedy je urgent jediným priestorom pre ľudí, ktorí požívajú alkohol a neprispôsobivých občanov. A potom čelí veľmi ťažkej situácii," podotkol. Doplnil, že opitých a agresívnych jedincov bez výrazných vážnych zdravotných komplikácií môžu poslať do policajných zariadení. "Tu vytriezvejú a v zmysle legislatívy za to budú niesť následky. Ťažko intoxikovaných so zdravotnými problémami je potrebné nechať v špeciálne pripravenom zdravotníckom zariadení. Samozrejme, vybavenom technikou aj personálom," dodal Fiabáne. Podľa prezidenta Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska Jána Andrejka bol v roku 2020 najčastejším trestným činom na území SR trestný čin pod vplyvom návykovej látky. "Cesta, ktorou išli všade vo svete, je cesta prevencie. Mohli by sme ňou dosiahnuť niečo pre spoločnosť, lebo všeobecná požiadavka od občanov tu je. Už by sme sa mali prestať vyhovárať a zriadiť záchytky tak, ako je to vo vyspelých európskych štátoch," skonštatoval Andrejko.

Záchytky

Prvá záchytka bola zriadená v Prahe v roku 1951. Posledná na Slovensku bola zrušená v Trnave v roku 2010. V priemere ich ročne u nás fungovalo štyridsať. Doposiaľ protialkoholické záchytné izby fungujú v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, čo vo Švajčiarsku, kde jedna noc pobytu stojí viac ako 650 eur. V súčasnosti sú podmienky zriaďovania a prevádzky protialkoholických záchytných staníc taxatívne uvedené v zákone o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. V zmysle tohto zákona záchytku zriaďuje a jej spádové územie určuje rezort zdravotníctva po dohode s obcou pre územie ktorej je zriadená. Do záchytky sa umiestňujú „osoby, ktoré prejavujú príznaky požitia alkoholických nápojov a v dôsledku toho vzbudzujú verejné pohoršenie alebo ohrozujú seba, svoju rodinu alebo iné osoby, verejný poriadok alebo majetok, sú povinné na výzvy policajného orgánu podrobiť sa umiestneniu v záchytnej izbe, a to na čas, kým nepominie alkoholické opojenie v záchytnej izbe.“

Samosprávy majú mnohé problémy, ktorých autormi sú ľudia pod vplyvom alkoholu. Z reprezentatívneho prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý bol realizovaný minuloročnú jeseň vyplýva, že  problémom v samosprávach  je aj  vandalizmus, napríklad ničením verejnoprospešných zariadení, prípadne obecného majetku, zelene a pod. To za problém považuje 8,4% opýtaných. Požívanie alkoholu alebo iných psychotropných látok na verejných priestranstvách predstavuje problém pre 7,6% samospráv, nedodržiavanie nočného kľudu uvádza ako problém pri zabezpečovaní verejného poriadku 7,4% opýtaných.

Pre vyriešenie technických aj organizačných aspektov prevádzky záchytných protialkoholických izbe preto navrhujeme:

1. Zriadiť  záchytné izby tak, ako to zaviedol  prvý na svete v  roku  1951  docent  Skála v Prahe pri protialkoholických oddeleniach na psychiatrii a ako to bolo ešte pred niekoľkými rokmi na Slovensku v štátnych ale aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach pri psychiatrických oddeleniach, kde by mal byť dostatok odborne, personálne, finančne ale aj materiálne zabezpečených zdravotníckych pracovníkov schopných poskytnúť takúto službu v ktorejkoľvek dennej alebo nočnej dobe s tým, že aj po vytriezvení z alkoholického opojenia bude takémuto človeku poskytnutá primeraná odborná  pomoc.

2. Vzhľadom  k   tomu,  že  alkoholické   opojenie   spôsobuje   alkohol  a  výnos  dane z alkoholických a tabakových výrobkov je  prímom štátneho rozpočtu, tuto službu bude hradiť štát. Ten  aj v prípade, že sa rozhodne preniesť povinnosť zaplatiť úhradu za pobyt, liečenie a pod. na poisťovne, resp. občana, ktorý si svoju povinnosť zaplatiť za svoj pobyt na záchytke nesplnil, tak má svoj štátny aparát aj na to, aby si túto platbu vymohol.

Potrebujeme kamery, umocníme bezpečie

Z prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska vyplýva, že 21,6 % samospráv prevádzkuje kamerový monitorovací systém prostredníctvom svojej obecnej, prípadne mestskej polície. Ďalších 19,6 % uviedlo, že disponujú kamerovým systémom, ktorý pre samosprávu prevádzkuje iný subjekt a 1,2 % samospráv prevádzkuje kamerový systém vo vlastnej réžii. Celkovo 28,9 % respondentov uviedlo, že ich samospráva nedisponuje kamerovým monitorovacím systémom, ale plánujú ho zaviesť. Kamerový systém nemá, ani ho neplánuje zaviesť 8 % opýtaných. Inú odpoveď uviedlo 19,2 % respondentov a 1,6 % nevedelo odpovedať. 

Kde siahajú obecné kamery?

V rámci samospráv, ktoré disponujú kamerovým monitorovacím systémom ZMOS zaujímalo aké má tento kamerový monitorovací systém pokrytie. Menšiu časť kľúčových zón v území má pokryté 43,5% samospráv. Väčšiu časť kľúčových zón je pokrytých v prípade 43,1% samospráv. Všetky kľúčové zóny na území samosprávy má pokrytých 11,6% samospráv. Inú odpoveď uviedlo 1,4% opýtaných a nevedelo odpovedať 0,5% respondentov.

Kamerový systém sa osvedčil

Konštatovalo to 84,2 % respondentov. O opaku je presvedčených 0,5 % opýtaných. Inú odpoveď v prieskume uviedlo 5,6 % a nevedelo odpovedať 4,7 % štatutárnych predstaviteľov miest a obcí.

Obrovská potreba medziobecnej spolupráce

Jasná odpoveď zo strany starostov a primátorov zaznela na otázku: „Podľa vášho názoru, existuje vo vašej obci priestor na medziobecnú spoluprácu na úseku zabezpečovania verejného poriadku?“ Celkovo 69 % z nich vidí priestor na medziobecnú spolupráci na úseku zabezpečovania verejného poriadku. Presnejšie 36,2 % uviedlo, že vidí priestor na medziobecnú spoluprácu na tomto úseku a to pri existencii finančnej podpory tejto spolupráce samospráv zo strany štátu. Ďalších 19,8 % uviedlo, že vidí priestor medziobecnej spolupráce formou spolupráce mestských/obecných polícií susediacich samospráv, resp. vytváraním spoločných mestských /obecných polícií susediacich obcí. Zvyšných 11,5 % konštatovalo potrebu medziobecnej spolupráce na báze spolupráce viacerých samospráv na správe a prevádzke kamerového monitorovacieho systému. Celkovo 15,5 % odpovedalo, že nevidia priestor na spoluprácu samospráv v oblasti zabezpečovania verejného poriadku, iba 1,6 % vidí riešenie v inej forme a 15,4 % nevedelo odpovedať.

ZMOS požaduje

Kamerové monitorovacie systémy majú mimoriadny prínos v rámci prevencie kriminality a operatívneho riešenia priestupkov či trestnej činnosti. Na základe toho Združenia miest a obcí Slovenska požaduje urýchliť sprístupnenie informačného systému CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov) pre všetky orgány verejnej moci, ktoré pri výkone verejnej moci používajú, resp. využívajú údaje z tejto evidencie. Zároveň požaduje vytvorenie funkčného jednotného centrálneho registra – evidencie funkčných kamier a kamerových systémov prevádzkovaných obcami. ZMOS okrem toho preferuje výraznú podporu medziobecnej spolupráce v oblasti správy a prevádzky kamerových monitorovacích systémov.

Analýza Združenia miest a obcí Slovenska s názvom "Bezpečná samospráva" je k dispozícii v knižnici ZMOS, ktorú nájdete TU