Zhodnocovaním odpadu plánuje mesto stabilizovať ceny za smeti

Ako ďalej uviedol, k zhodnocovaniu odpadu zasadla koncom marca pracovná skupina. Tvoria ju napríklad predstavitelia Teplárenského holdingu, technickej univerzity, vlastníci rozvodov tepla i spoločnosti na zber a likvidáciu odpadov. "Na rokovaní sme zhodnotili súčasnú situáciu na Slovensku, kde sa budú postupne zavádzať princípy obehového hospodárstva," priblížil s tým, že jeden z najväčších potenciálov je v rozvoji zhodnocovania odpadu, ktorý nemožno recyklovať a skončil by na skládke. "Účastníci rokovania sa zhodli, že treba urobiť dôkladnú analýzu súčasného stavu a možností v našom regióne, aby sme nastavili ďalší postup," spresnil.

Podľa neho treba využiť infraštruktúru teplární na výrobu elektriny a tepla z biometánu. Ten je najmä z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie. Pochádza tiež z biologicky rozložiteľných častí komunálneho odpadu, reštauračného odpadu a aj z čistiarní odpadových vôd. "Podiel recyklovaného odpadu síce stúpa, lenže aj pri recyklovaní vzniká odpad a nie je dosť zariadení, ktoré by ho dokázali spracovať. Veľa odpadu preto stále končí na skládkach," objasnil primátor. "Problém trápi aj Slovensko, kde sú len dve potrebné zariadenia v Bratislave a Košiciach," spresnil. Pripomenul, že cieľom Európskej únie je, aby do roku 2035 recyklácia v členských štátoch vzrástla až na 65 percent a skládkovanie kleslo na desať percent.

Investovať do prevádzok zariadení na energetické využívanie odpadu (ZEVO) sa podľa Maňku oplatí. "V krajinách ako Švédsko, Fínsko či Rakúsko existujú desiatky týchto zariadení a práve vďaka kombinácii recyklovania a energetického využitia odpadu sa tam podarilo zredukovať škodlivé skládkovanie takmer na nulu," vysvetlil. "Slovensko stále skládkuje asi 60 percent odpadu. Je zrejmé, že platí zákonitosť, že v každom štáte, kde sa venovali výstavbe ZEVO, počet skládok poklesol," uzavrel.