Financovanie cestnej infraštruktúry a ciest druhej a tretej triedy bolo jednou z hlavných tém rokovania Združenia samosprávnych krajov SK8 v utorok v Topoľčiankach.
Predsedovia samosprávnych krajov sa zhodujú, že financovanie opráv ciest druhej a tretej triedy v správe samosprávnych krajov je dlhodobo poddimenzované a súčasný stav je neudržateľný.
„Už v minulosti sme sa dohodli, že požiadame vládu o to, aby vznikol iný spôsob financovania dvojok a trojok. Štrukturálny, resp. investičný dlh je téma, odkedy kraje vznikli. Máme už niektoré čísla, ktoré hovoria, že počas 17-ročnej existencie vyšších územných celkov sa stav infraštruktúry ciest druhých a tretích tried zhoršuje. Máme zásadný problém v systémovom nastavení financovania,“ povedal predseda SK8 Jozef Viskupič.
Na januárovom stretnutí so zástupcami Ministerstva financií SR sa členovia združenia SK8 dohodli, že poskytnú údaje o stave cestných úsekov za všetky kraje i údaje o desaťročnom financovaní ciest druhej a tretej triedy v jednotlivých krajoch. „Z týchto údajov by sa mala vypracovať základná matrica, koľko peňazí sa investovalo, akým spôsobom boli použité, v akom stave je infraštruktúra. Následne prikročíme ku konkrétnym riešeniam,“ povedal Viskupič.
Jedným z možných spôsobov financovania ciest v správe samosprávnych krajov by mohlo byť vytvorenie tzv. cestného fondu. „Takýto fond tu existoval do roku 2001, keď bol zrušený. Podobný fond funguje aj v Českej republike, kde doňho prichádzajú financie aj zo štátneho rozpočtu a využívaný je na opravy ciest druhej a tretej triedy, ktoré tiež spravujú samosprávne kraje,“ povedal predkladateľ návrhu Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. Podľa jeho slov je na rokovaní s vládou, či bude vôbec o vytvorení fondu uvažovať a akým spôsobom by sa mal napĺňať. „Je však jasné, že tie finančné prostriedky, ktoré nám tečú z daní z príjmov fyzických a právnických osôb, sú nepostačujúce na financovanie opráv,“ povedal Baška.
Trenčiansky samosprávny kraj spravuje 1500 kilometrov ciest druhej a tretej triedy. „Teraz investujeme 6 miliónov eur ročne, v minulosti to bolo zhruba 1,5 milióna eur. Ak dáme ročne 15 mil. eur, tá obnova je v desaťročnom cykle a to ešte nepočítame mosty, ktoré sú v zlom technickom stave,“ vyčíslil Baška. Žilinský samosprávny kraj by podľa slov jeho predsedníčky Eriky Jurinovej potreboval na stabilizáciu ciest druhej a tretej triedy 40 miliónov eur. „A to by sme opravili len tie najhoršie úseky,“ skonštatovala.
Dlhodobým problémom krajských samospráv sú aj nevysporiadané pozemky pod cestnou infraštruktúrou. „Odstránenie investičného dlhu a vyrovnanie sa s pozemkami pod našimi cestami sa blíži k sume 2,7 miliardy eur. Celkovo 80 percent nevysporiadaných pozemkov pod cestami druhej a tretej kategórie je vážny problém,“ skonštatoval Viskupič.
Podľa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Jozefa Belicu sa tento problém netýka len krajov, ale ohrozuje aj samotný štát. „Ak by sme my chceli vykúpiť tú pôdu z našich peňazí, sú to dva ročné rozpočty. A treba povedať, že už sa organizujú rôzne mafie, ktoré skupujú a sceľujú tieto pozemky. Keď to majú scelené, musíme im ešte my platiť mýto,“ potvrdil Belica. Problémová je potom podľa jeho slov aj oprava týchto ciest. „Ťažko zasahovať do rekonštrukcie týchto ciest, ak sú postavené na cudzom pozemku. Týka sa to pritom nielen ciest druhej a tretej triedy, ale aj prvej a to je riziko pre štát. Treba ten problém raz a navždy doriešiť,“ tvrdí Belica.
