Vývoj pomeru výdavkov obcí na vzdelávanie zo 40 % DPFO a z vlastných rozpočtov v miliónoch eur.
Po februárovom rokovaní Rady Združenia miest a obcí Slovenska boli prostredníctvom médií mestám a obciam adresované niektoré, pomerne nekorektné, stanoviská. Hlavne vo vzťahu k financovaniu regionálneho školstva a zvyšovaniu platov. Šéf sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS ich rázne odmieta.
Podľa Zdenka Krajčíra nie je pravda, že „ZMOS nedodržiava slovo“, pretože podľa neho ZMOS sa s nikým nedohodol, že súhlasí so zvyšovaním platov pedagogickým a odborným zamestnancom. Dohoda bola, dokonca so zdôraznením oboch strán, že za systémové úpravy platov považujeme začiatok kalendárneho roka, teda 1. január. Zároveň sa faktami ohradzuje na margo ďalšieho tvrdenia a to, že „mestá a obce nechcú nájsť peniaze na zvyšovanie platov napriek tomu, že z podielových daní dostanú v roku 2017 približne 700 miliónov eur. Podľa neho: „Mestá a obce permanentne od roku 2009 (čo bol rok hlbokej krízy) dávajú približne od 100 až po 275 miliónov eur viac, ako na školstvo dostanú zo spomínaných podielových daní.“ Zdenko Krajčír ďalej zdôrazňuje: „Ak mestá a obce dostanú na školstvo avizovaných 700 miliónov eur, tak na platy a odvody zamestnancov školstva bude použitých asi 85 %, čo je približne 595 miliónov eur.“ Ďalej konštatuje, že zvýšenie platov pedagogickým a odborným zamestnancom od 1. 9. 2016 znamenalo pre mestá a obce v roku 2016 6,5 milióna eur navyše, ktoré samosprávy museli dať z vlastných rozpočtov a toto zvýšenie v roku 2017 znamená 19,5 milióna eur. Podľa jeho slov: „Keby došlo k zvýšeniu platov o 6 % od 1. 9. 2017, znamenalo by to potrebu ďalších približne 7,5 až 8 miliónov eur a v roku 2018 asi 22,5 milióna eur. Zvýšenie od 1. 1. 2018 o ďalších 6 % znamená ďalších 22,5 milióna eur. V roku 2018 by teda bolo potrebných navyše 45 miliónov eur.“
Na margo medializovaných informácií Z. Krajčír zdôrazňuje: „Je nesporné, že aj čísla z rezortu financií hovoria o tom, že samosprávy dávajú na školstvo viac ako dostanú z výnosu dane z príjmu fyzických osôb. A tieto fakty nemôže nikto účelovo ohýbať ani spochybňovať. Treba to vnímať ako fakt, že pre mestá a obce je školstvo prioritou, na ktorú vynakladajú aj tie financie, ktoré by za iných okolností mohli nasmerovať do sociálnych služieb, na opravy ciest, rekonštrukcie chodníkov a na mnohé ďalšie úlohy, ktoré si neustále pýtajú ďalšie financie.“