Zľava Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Ľubomír Petrák, poslanec NR SR a predseda Výboru
Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska a Zdenko Krajčír, riaditeľ sekcie
rezortných činností Kancelárie ZMOS.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora a riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS Zdenko Krajčír v polovici mája absolvovali v Kežmarských Žľaboch rokovanie s predstaviteľmi školských odborov.
Na rokovaní tlmočili jasné postoje ZMOS k problematike regionálneho školstva. Na rokovaní sa zúčastnil aj poslanec NR SR a predseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák.
Združenie miest a obcí Slovenska dlhodobo považuje situáciu v regionálnom školstve za vážnu. Preto táto oblasť oprávnene patrí medzi priority združenia. Nedávny snem opätovne potvrdil záujem miest a obcí aktívne participovať na riešení problémov v regionálnom školstve, a to na základe komplexných analýz, ktoré odkrývajú systémové chyby. Na tomto rokovaní predstavitelia ZMOS prezentovali najnovšie údaje o vývoji školstva v jednotlivých ukazovateľoch spracovaných prehľadne v grafoch, na základe ktorých vysvetľovali vývoj a jeho dôsledky za posledných 15 rokov.
Ťaháme z vlastných
Regionálne školstvo prešlo od roku 2000 etapami vývoja, ktoré reagovali na zmeny v kompetenciách, demografiu, nevyhnutnú modernizáciu a tiež na iných zriaďovateľov. To všetko treba vnímať ako reakcie na to, že regionálne školstvo bolo na začiatku milénia pred priepasťou. Mestá a obce, ktoré v tom čase získali zdevastované školy a neefektívnu školskú sieť, najlepšie vedia, aké boľačky im to spôsobovalo. Nemíňali čas na sťažnosti, ale na prácu. A výsledok sa dostavil.
Samospráva kontinuálne zvyšovala zamestnanosť v regionálnom školstve. Aby som bol presnejší, zvyšuje počet zamestnancov v regionálnom školstve v originálnej pôsobnosti miest a obcí, kým počet pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov v prenesenom výkone klesá. V porovnaní rokov 2005 a 2016 čísla hovoria jasnou rečou. Počet zamestnancov v prenesenom výkone klesol o 10 000, kým počet zamestnancov pod mestami a obcami stúpol o viac ako 5000. Samospráva zvládla situáciu aj v krízových rokoch. Mestá a obce škrtali výdavky aj investičné priority, ale na školstvo aj vtedy dávali zo svojich peňazí najviac. Hoci sa ekonomike nedarilo a aj napriek tomu, že v krízovom období došlo k zníženiu výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Samospráva zabezpečila percentuálne vyšší medziročný rast priemernej mzdy v regionálnom školstve ako štát.
A to aj napriek tomu, že fiškálna decentralizácia ako zásadná reforma vo financovaní miest a obcí bola nastavená na pôvodné parametre zo začiatku milénia, hoci vývoj je dnes niekde inde. Veď odvtedy sa zvýšil počet žiakov v regionálnom školstve o 1, 5 milióna! Za 12 rokov tak samospráva vložila do regionálneho školstva z vlastných príjmov navyše 1,5 miliardy eur.
Samospráva sa borí tiež s problémom, že sa neúmerne zvýšil počet neverejných zriaďovateľov (súkromných a cirkevných) škôl, centier voľného času, základných umeleckých škôl, ktorým mestá a obce posúvajú peniaze napriek tomu, že pôvodne sa s tým nepočítalo. Okrem toho začali neuveriteľným tempom vznikať popri štátnych psychologicko–poradenských zariadeniach aj súkromné. Im za úkony neplatí štát, ale mestá a obce.
Vládne priority hovoria jasne
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 treba vnímať ako rámcový plán práce koaličných partnerov, ktorí deklarujú postupné kroky k dosiahnutiu spoločných cieľov. V tejto súvislosti preto treba zdôrazniť niekoľko faktov, ktoré s tým priamo súvisia.
Samospráva je pripravená zabezpečiť zvyšovanie platov všetkých zamestnancov, vrátane nepedagogických tak, ako bolo dohodnuté na kolektívnom vyjednávaní alebo je zakotvené vo vládnom programe. Dokonca predseda parlamentného školského výboru a starosta obce Hurbanova Ves po nedávnom rokovaní so ZMOS a školskými odborármi pre Rádio Regina konštatoval: „Prezentoval som, že požiadavky odborového zväzu školstva a vedy sú nad rámec programového vyhlásenia, ktoré hovorí o zvyšovaní platov od prvého januára 2018.“ V tejto súvislosti musíme zdôrazniť, že ZMOS už niekoľkokrát avizoval, že nie je proti zvyšovaniu platov. Práve naopak. Treba však rešpektovať reálne možnosti ich rozpočtov.
ZMOS okrem toho na spomínanom rokovaní v Kežmarských Žľaboch informoval o tom, že 40-percentný výnos z dane z príjmu fyzických osôb bol v roku 2016 na úrovni 667,7 milióna eur a v roku 2017 sa predpokladá vo výške 705,78 milióna eur. Inými slovami, požiadavky na zvyšovanie miezd pedagogických a nepedagogických zamestnancov, vrátane nárastu z roku 2016, sú pre tento rok vyššie o 50 miliónov eur, hoci očakávaný nárast výnosu je uvedených 38 miliónov eur. S tým súvisí aj fakt, že zvyšovanie tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra 2017 znamená potrebu ďalších takmer 8 miliónov eur, ktoré v roku 2018 už budú znamenať objem 24 miliónov eur. A to všetko v situácii, keď samosprávy preukázateľne financujú aj štátne školstvo vo svojom území čiastkou prevyšujúcou 200 miliónov eur. Za tento prístup si mestá a obce nezaslúžia „čierneho Petra“, ale poďakovanie.
Keďže vládne priority hovoria jasne a samosprávy prijímajú rozpočty pre nadchádzajúci rok v jeseni, treba rešpektovať ich finančnú stabilitu. Účelové zásahy v priebehu rozpočtového roka so sebou nesú viac rizík ako konkrétnych pozitív. Z tohto dôvodu treba uviesť, že mestá a obce sa na túto situáciu nemohli pripraviť z dvoch dôvodov. Prvým je spomínané programové vyhlásenie vlády, na ktoré sa odvolával aj predseda parlamentného výboru a druhým fakt, ktorý pre školský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky uviedol predseda odborárov Pavel Ondek, keď 19. mája 2017 konštatoval: „Ak ministerstvo nestihne májový termín na predkladanie zmien zákonov, tak ďalší termín bude až koncom júna. Ale parlament by sa ním mohol zaoberať až po prázdninách v septembri.“ ZMOS je pripravený pokračovať v rokovaniach s ministrom školstva za účelom hľadania prijateľného riešenia.
Východisko je v komplexnom prístupe
Regionálne školstvo potrebuje zmeny. O tom niet pochýb. Pri nich by mali mať vecné východiská navrch pre pocitmi a túžbami. Združenie miest a obcí Slovenska sa preto aktívne zapája do legislatívneho procesu, pripomienkovalo strategické dokumenty rezortu školstva a vedie diskusie so sociálnymi partnermi.
Riešenia sú potrebné pre budúcnosť, ale musia vychádzať zo skúseností a z minulosti. Tá napovedá, že samosprávy ťahajú školstvo viac ako štát. Neverejný poskytovatelia získavajú financie z pravidiel, ktoré s nimi nepočítali a demografia ukazuje, ako sa pripraviť na optimálnu školskú sieť v ďalších rokoch. To všetko sú významné manažérske a ekonomické ukazovatele, ktoré netreba zľahčovať, ale rešpektovať.
Obecné noviny č. 23-24/2017
