Snímka zdroj: Foto: Pixabay
Začal sa Medzinárodný týždeň povedomia o komposte (International Compost Awareness Week), ktorý trvá od 5. do 11. mája 2024 a jeho aktuálnou témou je: Kompost...Majster prírody v oblasti klímy.
Cieľom tohto týždňa je zvýšiť povedomie o tom, prečo je dôležité kompostovať biologický odpad a aký prínos má kompost na zlepšovanie kvality pôdy.
Viaceré samosprávy, ale aj rôzne inštitúcie a spoločnosti upozorňujú na pozitíva, ktoré kompostovanie prináša. Zároveň však dopĺňajú, že nakladanie s bioodpadom u nás ešte stále nemáme celkom zakorenené. Kompostovanie je pritom jednou z najlepších a najviac dostupných možností na zníženie množstva skládkovaného biologicky rozložiteľného odpadu. Aj to je podľa odborníkov dôvodom, prečo má zmysel zvyšovať povedomie o komposte. „Aj naše analýzy ukazujú, že bioodpad stále býva hmotnostne najväčšou zložkou čierneho kontajnera na zmesový odpad. Eliminácia jeho množstva by nielenže pomohla pri napĺňaní cieľov, ktoré nám stanovuje Európska únia v rámci skládkovania, ale hlavne by to bolo nápomocné prírode samotnej. Keďže všetko, čo ľudia v domácnostiach odhodia do čiernych kontajneroch, je odsúdené skončiť na skládke,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedeného zberu. Zároveň poukázala na príklady dobrej praxe, ktoré so sebou prinieslo zavedenie triedeného zberu na Slovensku. „Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) v roku 2016 postupne z čiernych kontajnerov vytiahlo sklo, papier, plasty, kovy a nápojové kartóny. Napríklad na skládkach v roku 2012 skončilo 73 % komunálneho odpadu, v roku 2016 (spustenie RZV) to bolo 66 %. V roku 2022 evidujeme pokles skládkovania na 39,4 %. Veríme, že ak sa ľudia stotožnia aj s triedením bioodpadu, začnú ho poctivo triediť, tak percento skládkovania sa bude naďalej znižovať a úmerne tomu narastie množstvo kompostovísk, či už tých klasických domácich alebo komunitných a ľudia objavia benefity kompostu,“ doplnila Katarína Kretter.
Biologicky rozložiteľný odpad nepatrí na skládku
Na nepriaznivé účinky skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu upozorňuje počas spomínaného týždňa aj Ministerstvo životného prostredia. „Pri skládkovaní vzniká skládkový plyn, ktorého najvýznamnejšou zložkou je metán. Metán je z hľadiska globálneho otepľovania 21-krát horší ako oxid uhličitý,“ upozorňuje envirorezort. „V Slovenskej republike sa v roku 2022 skládkovalo 1 021 584 ton komunálnych odpadov. Biologicky rozložiteľné odpady sú hmotnostne najvýznamnejšou zložkou zmesových komunálnych odpadov v čiernej nádobe. V závislosti od miestnych podmienok je v ňom zastúpený 30 až 60 % podielom,“ dodáva ministerstvo s tým, že kompostovanie (priemyselné aj domáce) neprispieva len k znižovaniu emisií metánu, ale aj oxidu uhličitého a iných emisií znečisťujúcich látok, ktoré vznikajú pri skládkovaní a spaľovaní odpadu v spaľovniach a pri domácom spaľovaní.
V Nitre kompostujú od roku 2021
Povinnosť triediť biologicky rozložiteľný kuchynský odpad bola na Slovensku zavedená v roku 2021. Podobne ako viaceré mestá aj Nitra začala s kompostovaním práve v tomto období. Ako uvádza mesto na svojom webe, tak obyvateľom sa od začiatku snažili vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky – na sídliskách aj v rodinných domoch. „Na sídliskách sme doposiaľ umiestnili 40 komunitných kompostérov s objemom 1 600 litrov, prevažne v Starom meste, na Chrenovej a na Klokočine,“ uvádza samospráva. Okrem roho rozdali kompostovacie vedierka. „Nárok na ne majú obyvatelia s trvalým pobytom, alebo tí, ktorí v meste vlastnia nehnuteľnosť. Vedierka sú stále k dispozícii v Klientskom centre na Mestskom úrade v Nitre. Stačí k tomu občiansky preukaz,“ pripomínajú z mesta a dodávajú, že majiteľom rodinných domov pridelili 720-litrové záhradné kompostéry. Do pripomienky spomínaného medzinárodného týždňa sa pridali aj iné samosprávy. Napríklad Galanta vyzýva ľudí, aby si prišli po košík na bioodpad. „Pre všetkých našich obyvateľov, ktorí si ešte nevyzdvihli košík na kuchynský odpad, máme dobrú správu. Keď si poň prídu na zberný dvor od 6. do 10. mája 2024, naplníme im ho kompostom, samozrejme, zadarmo,“ povzbudzuje samospráva.
Prečo vlastne kompostovať?
Ako sa zhodujú odborníci, kompostovanie je naozaj veľmi prínosné z viacerých dôvodov. Okrem toho, že znižuje úbytok pôdy, stabilizuje jej štruktúru, zvyšuje kapacitu na zadržiavanie vody a zároveň zvyšuje potenciál ukladania živín. Navyše pomáha viazať uhlík a zvyšuje pôdnu aktivitu, keďže kvalitný kompost funguje ako biologický aktivátor, ktorý pôdu očkuje prospešným pôdnym mikrobiómom.
Medzinárodný týždeň povedomia o komposte (ICAW) sa zrodil v Kanade v roku 1995. Krátko na to sa začal sláviť aj v Spojených štátoch, postupne sa rozšíril aj do iných krajín po celom svete. Riadi ho Nadácia pre výskum a vzdelávanie kompostu (CREF), ale mnohé krajiny majú svoje vlastné programy ICAW, ktoré spolupracujú a navzájom sa podporujú v individuálnych programoch a aktivitách.