Od počiatkov priemyselnej éry budujeme siete a zariadenia, ktoré nám dodávajú energiu spaľovaním fosílnych palív. Zmena tohto systému si vyžaduje úsilie a čas. Naše súčasné technológie stále nie sú stopercentne schopné využívať obnoviteľné zdroje bez pridania emisií uhlíka.
Od počiatkov priemyselnej éry budujeme siete a zariadenia, ktoré nám dodávajú energiu spaľovaním fosílnych palív. Zmena tohto systému si vyžaduje úsilie a čas. Naše súčasné technológie stále nie sú stopercentne schopné využívať obnoviteľné zdroje bez pridania emisií uhlíka. Možno však kľúč k zmene leží nielen v technológiách, ale aj v našich vlastných spotrebiteľských návykoch. K dispozícii máme totiž riešenia, ktoré nám umožňujú efektívnejšie využívať energiu potrebnú pre každodenný život.
Najviac energie v slovenských domácnostiach spotrebujeme na vykurovanie (73 %) a na ohrev vody (12 %). Na osvetlenie a spotrebiče pripadá 10 %, a na varenie 4 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý EUROSTAT realizoval vo všetkých európskych krajinách v roku 2020. Najväčšiu uhlíkovú stopu má elektrina vyrobená z uhlia a zemného plynu. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov sa považuje za uhlíkovo čistú, ale nie je to celkom tak. Keď však zohľadníme emisie spojené s výrobou, výstavbou a recykláciou potrebných zariadení, stále je výrazne ekologickejšia, než elektrina pochádzajúca z fosílnych palív. Teplo vyrobené z uhlia, vykurovacieho oleja a zemného plynu má oproti výrobe z jadra a biomasy veľkú uhlíkovú stopu. V prípade biomasy je na stole polemika o jej neutralite z hľadiska životného cyklu dreva (mladý strom nedokáže absorbovať toľko CO2 ako jeho predchodca).
Dobrou správou je, že máme celý rad mitigačných opatrení, teda riešení, ktoré vedú k zníženiu množstva skleníkových plynov. Niektoré si vyžadujú vyššiu vstupnú investíciu (výstavba energeticky pasívneho domu, výmena starého kotla za efektívnejší, zmena zdroja a systému na výrobu tepla a ohrev vody, rôzne stavebné úpravy ako zateplenie, výmena okien, rekuperácia vzduchu či vody), iné opatrenia nemusia stáť veľa času, a ani peňazí (prechod k dodávateľovi
tepla a elektriny pochádzajúcich z OZE, nákup zelenej energie, zníženie vnútornej teploty o 2°C, regulácia tepla pomocou ventilov, výmena starých spotrebičov, pranie pri nižších teplotách a mnohé ďalšie). Vyberte si riešenie šité na mieru, zohľadnite výšku investícií a ich návratnosť, efektívnosť, vaše lokálne podmienky. A možno stačí začať v malom, zapojením sa do decembrovej výzvy z kampane KlímaTYzuj sa, ktorú pripravila Slovenská agentúra životného prostredia.
Výzva: Nenechaj ju v kúte stáť
Viete o tom, že aj taká obyčajná pokrievka je dobrý „bojovník“ so zmenou klímy? Keď ju doma budete používať, spotrebujete až 4-krát menej energie, ako bez nej. Navyše nemusíte odsávať unikajúce pary pomocou digestora, čo zníži ďalšie množstvo skleníkových plynov. Vytvorením správnych návykov pri varení tak môžete výrazne ušetriť čas, energiu, financie aj planétu.
Pravidlá výzvy:
1. Pri varení doma povolajte do služby pokrievku.
2. Skontrolujte, či správne sedí na hrnci. Keď obsah vo vnútri začne vrieť, znížte teplotu alebo ju úplne vypnite, a jedlo dovarte na zvyškovom teple.
3. Môžete zrealizovať aj tento pokus: rovnaké množstvo cestovín uvarte v rovnakom množstve vody, raz s pokrievkou a raz bez nej. O koľko minút sa doba varenia skrátila?
4. Odfoťte svoju pokrievku priamo v akcii a pošlite nám fotku. Môžete pripojiť aj krátku správu o svojich skúsenostiach alebo o výsledku pokusu.
Odborným garantom novembrovej výzvy je Slovenská inovačná a energetická agentúra.
Registrovať sa do výzvy môžete tu: https://www.ewobox.sk/sazp/klimatyzuj-sa/rano-ma-osvieti
