Ilustračná snímka.
Vyhlásenie stavu klimatickej núdze v mestách musí schváliť mestské zastupiteľstvo. Je na každom meste, ako a kedy k vyhláseniu pristúpi. Malo by však mať predstavu, aké konkrétne kroky môže proti klimatickej kríze urobiť ďalej.
Prvé slovenské mesto, ktoré vyhlásilo stav klimatickej núdze, sú Zlaté Moravce. Urobilo tak v roku 2019. Uviedla to hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Daniela Piršelová.
Väčšina členských miest ÚMS sa zhodla, že postupne vyhlásia stav klimatickej núdze. Chcú tak deklarovať záujem o riešenie klimatickej krízy, prijať svoj podiel zodpovednosti a požiadať obyvateľov v ďalších krokoch pri riešení environmentálnych problémov.
Piršelová uviedla niekoľko členských miest ÚMS, ktoré začali klimatickú krízu riešiť. Banskobystrickí poslanci prijali uznesenie, že na základe odborného posúdenia aktuálneho stavu životného prostredia a po verejnej diskusii budú predložené podklady na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Predložiť by ho mali na júnové zasadnutie mestského zastupiteľstva. „Dôležité pre Banskú Bystricu je aktuálne aj spustenie projektu Reakcia na zmenu klímy, ktorého súčasťou je akčný plán adaptácie a mitigácie na zmenu klímy,” podotkla hovorkyňa.
Na vyhlásenie stavu klimatickej núdze sa pripravuje aj Hlohovec. „Mesto Hlohovec si uvedomuje, že sú už v súčasnosti prítomné hrozby a riziká následkov zmeny klímy s priamym vplyvom na rozvoj mesta a jeho obyvateľov,” priblížila Piršelová. Doplnila, že mesto sa rozhodlo vytvoriť Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území mesta. V súčasnosti má spracovanú prvú časť - takzvaný klimasken.
Žilina pripravuje podľa Piršelovej adaptačnú stratégiu na zmenu klímy, ktorá je súčasťou projektu "Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina". Dokument má stanoviť prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikovať opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta. Plánuje spracovať aj nízkouhlíkovú stratégiu mesta a akčný plán. Až po ich schválení pristúpi k vyhláseniu stavu klimatickej núdze a k realizácii jednotlivých opatrení, podotýka Piršelová.
Pokračuje, že Trnava má spracovanú stratégiu adaptácie mesta na dôsledky zmeny klímy - vlny horúčav. „V rámci stratégie bol vypracovaný adaptačný plán s niekoľkými programami (napr. tienenie či ochladzovanie verejných priestranstiev a pod.), ktoré sa snažíme postupne napĺňať a zohľadňujeme ich nielen pri našich projektoch, ale aj pri regulatívoch územného plánu pri ostatných investoroch,” uvádza mesto. Pri obnovách verejných priestorov Trnava využíva manažment dažďovej vody. Používa priepustné povrchy a vsakovacie zariadenia, ktoré umožnia zrážkam vsiaknuť do oblasti, kde spadli, spomenula Piršelová.
Bratislava zatiaľ nemá stanovený termín na vyhlásenie klimatickej núdze. Hlavné mesto pracuje na viacerých projektoch smerujúcich k realizácii mitigačných aj adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy. „Zameriava sa aj na zmeny v hospodárení mestských a štátnych lesov na území miest,” poznamenala Piršelová.
