Lyžiarsky vlek Tatrapoma H-130 a zjazdovka pri dedine Krokava v okrese Rimavská Sobota. EASYFOTO TASR - Branislav Caban
Lyžiarsky vlek pri dedinke Krokava v Rimavskosobotskom okrese, ktorý je zhruba osem rokov mimo prevádzky, by vďaka novým majiteľom mohol byť znova sprevádzkovaný. TASR to povedal Pavel Polčáni, ktorý v tomto stredisku pôsobil ako vlekár celý čas od jeho spustenia v polovici 80. rokov 20. storočia.
„Vlek aj s neďalekým rekreačným strediskom nedávno kúpili noví majitelia z Nitry. Chcú urobiť aj umelé zasnežovanie. V minulosti bol na to dokonca vypracovaný projekt, keďže priamo pod vlekom tečie potôčik, kde by sa budovalo malé jazierko na zasnežovanie. Nakoniec sa však nerealizoval,“ priblížil Polčáni s tým, že on aj ostatní pôvodní vlekári sú pri prípadnom sprevádzkovaní vleku pripravení pomôcť.
Ako pre TASR potvrdil starosta Krokavy Lukáš Remper, obec vníma aktivitu nových majiteľov pozitívne a snaží sa im pomôcť. „Vlek sa im už podarilo opraviť a je funkčný. Vyčistili tiež zjazdovku od náletovej zelene. Zatiaľ však ťažko povedať, kedy bude sprevádzkovaný, keďže na to treba veľa povolení,“ konštatoval starosta. Spojazdnenie vleku by však podľa neho pomohlo turizmu, ktorý chce samospráva v okolí Krokavy rozvíjať.
Výstavba lyžiarskeho vleku na Krokave sa podľa Polčániho začala v roku 1984 a patril, podobne ako neďaleké rekreačné stredisko, Slovenským lučobným závodom (SLZ) Hnúšťa. Tie boli v tom čase najväčším priemyselným závodom v širšom regióne, čo im umožňovalo realizovať aj takéto aktivity.
„V roku 1985 sme ho prvýkrát spustili do prevádzky. Bol to na tú dobu moderný vlek Tatrapoma H-130 s hodinovou kapacitou 1000 osôb. Jeho ‚zlaté‘ obdobie bolo od spustenia zhruba do roku 1995,“ ozrejmil Polčáni, podľa ktorého bol vlek v tomto období okrem bežných návštevníkov využívaný na rekreáciu pracovníkov SLZ, ktorí mali permanentky za polovičnú cenu.
Následne však došlo k zmene prevádzkovateľa a neskôr, okolo roku 2005, aj k zmene majiteľa, ktorý odkúpil rekreačné stredisko i s vlekom. „Vtedy nasledovalo druhé vrcholné obdobie jeho prevádzky. Kúpil sa ratrak a skútre, vlek bol zrekonštruovaný. Zároveň boli aj dobré poveternostné podmienky, čo bolo podstatné, keďže na Krokave nebolo nikdy umelé zasnežovanie,“ priblížil bývalý vlekár.
Ako pokračoval, počas rokov bol na Krokave neraz viac ako doma. „Mám dve deti, ktoré sa tam naučili lyžovať a dnes sú perfektní lyžiari. Vždy sme tam v piatok odišli celá rodina a nedeľu večer alebo pondelok ráno sme sa vrátili,“ zaspomínal si.
Partia vlekárov z Hnúšte dokonca zamýšľala vlek odkúpiť a prevádzkovať vo vlastnej réžii, tento zámer sa im však nepodarilo naplniť. „Vždy tam bola podmienka, že by sme ho museli vziať aj s chatou. Na jej prevádzku sme sa však necítili,“ zakončil Polčáni.
