Sídlo BSK.
Rastúca urbanizácia, zvyšujúci sa vek obyvateľov, zhoršujúca sa dopravná situácia, či nedostatok v miest v školách, škôlkach i zariadeniach sociálnych služieb, alebo nedostatok lekárov. Aj na tieto témy reaguje pripravovaná stratégia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Župa má za sebou rokovania s kľúčovými aktérmi v území a spúšťa verejné pripomienkovanie celého dokumentu.
„Zvyšovanie kapacity koľajovej dopravy, budovanie cestných obchvatov, opatrenia na zmierňovanie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, dobudovanie vodovodnej a kanalizačnej siete, odstraňovanie environmentálnych záťaží, rozširovanie kapacít materských a základných škôl či kvalitná a dostupná zdravotná a sociálna starostlivosť. To sú priority územia, do ktorých kraj plánuje v novom programovom období investovať nemalé finančné prostriedky. Tieto priority sú založené na dátach, ktoré vzišli zo vzájomnej komunikácie s aktérmi v kraji. Dnes sa posúvame ďalej a dokument otvárame na verejné pripomienkovanie,“ objasnil bratislavský župan Juraj Droba.
Strategický dokument župy nesie názov Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR BSK) na roky 2021-2027 (s výhľadom do roku 2030). Celý proces tvorby dokumentu prebiehal od roku 2019, kedy bola vypracovaná a prerokovaná analytická časť dokumentu a pokračoval v roku 2020, kedy bola vypracovaná a prerokovaná návrhová a implementačná časť dokumentu.
„Samotné spracovanie tohto strategického dokumentu sa realizovalo v mimoriadne ťažkom období zdravotnej a ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Dopady tejto krízy sa prejavili vo všetkých oblastiach života, no niektoré sektory, ako napríklad kultúra, umenie, vzdelávanie či šport boli zasiahnuté vo väčšej miere. Tieto skutočnosti musel samosprávny kraj zohľadniť pri formulovaní kľúčovej stratégie rozvoja kraja,“ vysvetľuje Martin Hakel, vedúci Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského kraja, ktorý má v kompetencii prípravu strategického dokumentu.
Počas leta 2020 Inštitút zorganizoval individuálne stretnutia so zástupcami všetkých obcí, miest a mestských častí v kraji, a to priamo v teréne. Výsledkom bola diskusia a hľadanie riešení na mnohé otázky, v ktorých samosprávy potrebujú vzájomnú pomoc a spoločné riešenia. Bratislavská župa kládla rovnaký dôraz na vzájomnú komunikáciu so sociálno-ekonomickými partnermi v kraji, či už v oblasti školstva, výskumu a inovácií, dopravy, cestovného ruchu a kultúry, zdravotníctva, sociálnej oblasti či životného prostredia s pozitívnou spätnou väzbou od viac ako 300 oslovených partnerov v území. Taktiež prebehli stretnutia s ministerstvami a ich analytickými inštitútmi, ktorých cieľom bolo prediskutovanie možností riešenia doposiaľ zistených systémových problémov. Zapojenie aktérov sa realizovalo v menších skupinách, prípadne prostredníctvom individuálnych „digitálnych stretnutí”. Ako každý kľúčový strategický dokument, aj PHRSR BSK podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (ďalej len „SEA“). Tento proces bol zahájený už od septembra 2020. Nasledovať by malo verejné prerokovanie, ktoré je však nateraz odložené kvôli protipandemickým opatreniam.
„S cieľom zabezpečiť čo najtransparentnejší proces tvorby dokumentu a zapojenie čo najširšej verejnosti sa Bratislavský samosprávny kraj rozhodol zverejniť návrh jednotlivých častí PHRSR už pred verejným prerokovaním. Všetky dokumenty, ako aj formuláre a kontaktné adresy je možné nájsť na internetovej stránke http://bratislavskykraj.sk/phrsr. Uzávierka pripomienok je 27. januára,“ uzavrel Martin Hakel.
