Važecká jaskyňa.
Riaditeľ Správy slovenských jaskýň (SSJ) Ján Zuskin priblížil, že bola vytvorená vodami Bieleho Váhu pred státisícami rokov, má bohatú výzdobu s mnohými formami stalaktitov, bŕk, sintrových jazierok a stalagmitov. Ide o našu najmenšiu sprístupnenú jaskyňu s prehliadkovou trasou v dĺžke 530 metrov.
"Je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa, ktorý jaskyňu celoročne obýval a odchovával tu svoje mláďatá. V súčasnosti je sídlom siedmich druhov netopierov a 70 druhov bezstavovcov," uviedol Zuskin. Z jaskynných bezstavovcov je podľa jeho slov pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.
Hoci boli vstupné časti jaskyne oddávna tamojším obyvateľom známe ako Diery pod vŕškami, pokračovanie jaskynných priestorov bolo objavené až v roku 1922. "Po niekoľkých dňoch kopania, 8. júla 1922 Ondrej Adolf Húska s pomocou Adolfa Somra prenikli do hlavných a neskôr sprístupnených priestorov jaskyne. Jaskyňa zaujala vo Važci pôsobiaceho akademického maliara Františka Havránka, ktorý si ju prenajal od važeckého urbáru a provizórne sprístupnil už v roku 1928," povedala manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková. Oficiálne ju pre verejnosť sprístupnili od roku 1934.
SSJ si v piatok pripomína 100. výročie objavenia Važeckej jaskyne slávnostným zhromaždením. Zorganizovala ho v spolupráci s obcou Važec, Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva, Slovenskou speleologickou spoločnosťou a Domom Jana Hálu vo Važci.