Odporúčaná dávka rýb na človeka za rok je 17 kg. Slováci a Slovenky zjedia ročne v priemere 5,9 kg rýb na osobu. Najviac rýb, až 91 kg, zjedia na Islande, pričom celosvetový priemer je 20,5 kg.
A hoci Slovensko dlhodobo nepatrí medzi najväčších konzumentov rýb na svete, malo by nám záležať na tom, do akých obalov sa výrobky z rýb balia, a následne ako sa tieto obaly správne triedia a recyklujú.
Spotreba rýb na Slovensku je veľmi nízka a nedosahuje ani celosvetový priemer. V roku 2021 sme podľa údajov zo Štatistického úradu sme zjedli v priemere 5,9 kg rýb na osobu ročne, z toho sladkovodné ryby tvorili necelý 1 kg. Z výsledkov prieskumu Eurobarometer o spotrebiteľskom správaní zase vyplýva, že aspoň raz za mesiac konzumuje ryby a morské plody iba 45 % Slovákov a Sloveniek. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje hlavne kapor a pstruh, prípadne sivoň, sumec, šťuka alebo zubáč. Z morských prevláda losos, makrela, slede, tresky a tuniakové ryby. Aj pri týchto množstvách je potrebné myslieť na to, kam so samotnými obalmi z rýb a výrobkov z nich. Slováci pravidelne v prieskumoch uvádzajú, že triedia odpad. Robia to pri spomínaných obaloch dobre?
Ryby a výrobky z nich sú balené v rôznych obaloch
Rôzne druhy výrobkov z rýb sa balia do rôznych druhov obalov. Na správne triedenie týchto obalov upozorňuje aj OZV ENVI - PAK. Najčastejšie sú ryby a výrobky z nich balené v obaloch, ktoré patria do zberných nádob na kov a na plasty, ale nájdeme tieto produkty zabalené aj v papieri či v skle. Väčšinou to záleží od toho, aký druh ryby si kupujeme. „Obaly od rýb a rybích výrobkov sa dajú pomerne ľahko vytriediť. Konzervy z rýb patria do kovov, mrazené výrobky a rôzne rybie šaláty sú balené hlavne v plaste,” vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK s tým, že čo sa dá z obalu oddeliť, je potrebné oddeliť a vytriediť samostatne. „Plastové obaly, ale napríklad aj papierové krabice od rybích prstov pred vyhodením najprv stlačte, aby ste v zbernej nádobe minimalizovali ich objem,“ doplnila. Niekedy si nie sme istí, kam obal patrí a pri rozhodovaní sa, kde ho vyhodíme, nám podľa Kataríny Kretter pomôžu aj symboly a značky na obale. „Ak stále váhame, ako obaly správne triediť, pomôžu nám aj samotné symboly a informácie, ktoré sú uvedené priamo na obaloch,” dodala Kretter a upozornila, že význam recyklačných značiek si vieme rýchlo vyhľadať aj na internete.
Na Islande zjedia v priemere až 91 kg rýb
Ryby by mali mať pevné miesto v našich jedálničkoch a konzumovať by sme ich mali aspoň dvakrát do týždňa. „Sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov. S vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín majú priaznivý účinok na srdcovo-cievny systém,” uvádzajú odborníci a odporúčajú zjesť za rok aspoň 17 kg rýb a rybích produktov, pričom celosvetový priemer je 20,5 kg na osobu za rok. Ryby sú obľúbené najmä v letnom, dovolenkovom období, keďže sú ľahko stráviteľné. Okrem toho sú neodmysliteľnou súčasťou našich domácností napríklad počas Vianoc. Určite nie je žiadnym prekvapením, že medzi krajiny s najväčšou spotrebou rýb na obyvateľa patria prímorské a ostrovné krajiny, ako sú Island (91 kg/osoba/rok), Maldivy (85 kg/osoba/rok), Portugalsko, Južná Kórea (obe 57 kg/osoba/rok) a Japonsko (46 kg/osoba/rok). Naopak, v Afganistane, Etiópii alebo Tadžikistane sa za rok skonzumuje menej ako 1 kg rýb na obyvateľa ročne.
