V lete sa potraviny kazia rýchlejšie, ako možno predchádzať plytvaniu jedlom?

Kampaň Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) s názvom „EÚ si vyberá bezpečné potraviny” upozorňuje na to, že vhodným výberom potravín, ich správnym skladovaním, dostatočnou tepelnou úpravou pri varení a hygienou pri spracovaní dokážeme predísť mnohým žalúdočným nepríjemnostiam až otravám z jedla. Samozrejme, pri tom všetkom netreba zabúdať ani na odpad, ktorý nám vznikne. Je dôležité, aby skončil v správnych zberných nádobách.

Kampaň „EÚ si vyberá bezpečné potraviny” (#EUChooseSafeFood) podporuje občanov, aby kriticky uvažovali pri každodennom výbere potravín. Zaoberá sa mnohými témami súvisiacimi s potravinami a tento rok sa zameriava na tipy, ako môžu spotrebitelia znížiť plytvanie potravinami, ale aj na to, ako dodržiavať hygienu pri spracovaní a skladovaní potravín. Je do nej zapojených 16 krajín Európskej únie, vrátane Slovenska. Škodlivé baktérie, vírusy, parazity a chemické látky, ktoré môžu byť príčinou rôznych črevných chorôb, sa prenášajú najmä rukami a kuchynskými pomôckami. Citlivé na kontamináciu sú najmä surové mäso, vajcia či nepasterizované mliečne výrobky. Medzi najznámejšie a najčastejšie patogénne mikroorganizmy, ktoré môžu obsahovať kontaminované potraviny, patrí salmonela. „Každoročne spôsobí v Európe až 91 000 prípadov salmonelózy. Zdrojom nákazy sú surové potraviny, predovšetkým produkty z hydiny, morské živočíchy, nedostatočne tepelne upravené vajcia, zmrzlina, nepasterizované majonézy či zákusky,” vysvetlila Denisa Petrakovičová, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Dátum spotreby a minimálna trvanlivosť výrobkov

Z posledných dát, ktoré zverejnil Eurostat, vyplýva, že na Slovensku vyhodíme ročne 83 kg potravín na obyvateľa. Až 78 % potravinového odpadu pritom pochádza z domácností. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb a pečivo, ale aj zvyšky uvareného jedla či ovocie a zeleninu. „Nedostatočnej čerstvosti a zbytočnému plytvaniu sa najlepšie vyhneme tak, že si budeme kupovať len toľko, koľko spotrebujeme,” vysvetlila Katarína Fašiangová, ktorá je poverená vykonávaním funkcie riaditeľky odboru bezpečnosti potravín a výživy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Netreba zabúdať na dôležitý rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti potravín. „Pri čerstvých potravinách – mlieko, mäso a mäsové výrobky, ale aj čerstvá zelenina, sa uvádza dátum spotreby, lebo podliehajú rýchlej skaze a po uplynutí tohto dátumu ich už netreba jesť. Naopak, pri dátume minimálnej trvanlivosti sa potraviny môžu konzumovať aj po jeho uplynutí, ak nezapáchajú, alebo nie sú už na prvý pohľad odlišné, napríklad farbou od toho, ako vyzerali pred uplynutím tohto dátumu,” doplnila Fašiangová s tým, že do tejto skupiny patria potraviny ako napríklad múka, cestoviny, ryža, čaje či koreniny.

Obaly vedia predĺžiť životnosť potravín

Nenahraditeľnú úlohu pri ochrane a bezpečnosti potravín majú určite obaly. Na jednej strane chránia potraviny, aby vydržali dlhšie a zároveň zabraňujú, aby sa k produktom nedostali baktérie spôsobujúce rôzne nákazy. Na druhej strane sa však bavíme aj o množstve vyprodukovaného odpadu. „Obal chráni potraviny nielen počas prepravy, ale aj počas ich vystavenia v predajni, keďže ľudia si tovar vyberajú, chytajú do rúk a prekladajú,” priblížila význam obalov Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska. „Obaly nám okrem iného pomáhajú znížiť podiel potravinového odpadu o 20 %. Samozrejme, treba ich potom aj správne vytriediť, aby mohli byť zrecyklované,” dodala Kretter.

Nakupujme len toľko, koľko zvládneme spotrebovať

Väčšina ľudí je zvyknutá robiť si zásoby jedla. Nakupovať niekedy až také množstvo, že by ho nedokázali spotrebovať tri rodiny, nie jedna. Nenakupovať, keď sme hladní, naplánovať si nákupy vopred, sústrediť sa na dátumy spotreby už pri nákupoch a variť iba také množstvo jedla, ktoré sme schopní zjesť. Aj to sú tipy, ako predchádzať zbytočnému plytvaniu potravinami. „Ak už však príde k tomu, že musíme nejaké jedlo vyhodiť, nezabúdajme ho správne vytriediť. Potravinový odpad patrí do triedeného zberu kuchynského odpadu, ktorý je vo väčšine miest a obcí zavedený od 1.1.2021, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré sa pridali až tento rok,” dodala Katarína Kretter. Nemálo odpadu vzniká aj pri varení, šéfkuchár Michal Konrád apeluje na ľudí, aby sa snažili využiť svoju kreativitu aj pri varení. „Z potravín vieme spotrebovať aj rôzne zvyšky. Napríklad mäkké paradajky môžu byť výborným základom na omáčku na cestoviny. Z prezretého ovocia môžeme urobiť skvelý koláč. Zvyšky z grilovačky môžeme na druhý deň použiť napríklad do rizota,” vysvetlil Konrád s tým, že týmto spôsobom sme šetrní nielen k prírode, ale aj k svojej peňaženke.

Ovocie a zeleninu dôkladne umyte

Nebezpečné ochorenia si môžeme privodiť aj zjedením neumytej zeleniny a ovocia. Odborníci varujú, že práve na neumytom ovocí a zelenine, ktorých spotreba práve v lete stúpa, sa môžu objaviť nebezpečné baktérie E.coli. „Všetky druhy ovocia a zeleniny je potrebné pred konzumáciou dôkladne umyť a niektoré aj ošúpať,” upozorňujú. Zdraviu škodlivé látky v jedle sa môžu objaviť aj pri nevhodnom spracovaní potravín. Okrem dôkladného tepelného spracovania je dôležité nezabúdať ani na pracovné plochy a pracovné náradie používané pri príprave jedla. „Odporúča sa neumývať hydinové mäso pod tečúcou vodou. Pri rozbíjaní vajec je potrebné dávať si pozor na to, aby ste ich obsah nekontaminovali škrupinou alebo rukami. Varenie potravín pri teplote nad 70 °C môže pomôcť zaistiť ich bezpečnosť pri konzumácii,” dopĺňajú odborníci.

Nezabúdajme na správne skladovanie potravín

Predchádzať plytvaniu potravinami vieme aj ich správnym skladovaním. Najmä teraz v lete je fajn chodiť na nákupy s chladiacou taškou, aby sa potraviny, ktoré si vyžadujú chladenie, náhodou nepokazili pri dlhšej ceste v rozhorúčenom aute a doma ich je potrebné dať hneď do chladničky. „Uvarené jedlá by nemali byť viac ako 2 hodiny pri izbovej teplote a zároveň ich netreba ani príliš dlho skladovať v chladničke. Mrazené potraviny nerozmrazujeme pri izbovej teplote a opakovane ich už nezmrazujeme,” upozorňujú odborníci. Zabúdať netreba ani na skladovanie v chladničke podľa tepelných zón. Vrchné police sú určené pre syry, vajcia či maslo, v stredných skladujeme mliečne výrobky, údeniny, polotovary a na spodných policiach potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia (uvarené jedlo a mäso). Do dolných priehradok patrí ovocie a zelenina, nie však všetky druhy. Napríklad paradajky, cesnak, cibuľa, banány, citrusy či zemiaky do chladničky nepatria. Do dvierok chladničky ukladáme nápoje a pochutiny.