V centre Medzeva bola bažina, v ktorej vraj býval drak - ľudožrút

Domáci chlapi si s ním nevedeli rady, až draka napokon ľsťou zahubila stará vdova. Aspoň tak o tom rozpráva miestna povesť.      

"Blízko cintorína žila stará vdova po obuvníkovi, ktorá už chcela ísť za svojím mužom na druhý svet. Jeden večer za ňou prišla smrť a hovorí jej: Ty chceš byť oslobodená z tohto sveta, ja ti to splním, ale ty mi musíš tiež vykonať jednu službičku. Tu v močiari býva drak, ktorý mi fušuje do remesla, a preto ho treba zabiť," priblížil povesť pre TASR miestny obyvateľ Valter Bistika.       

Starká bola nešťastná, lebo nevedela, ako by ona mohla premôcť strašného netvora. Napokon si spomenula, že po jej mužovi ostala v dome obuvnícka smola. "Z nej vyformovala postavu dievčiny a tú potom obliekla do medzevského kroja. Pred rozvidnením ju postavila na okraj močiara. Ráno, keď drak zbadal figurínu, zhltol ju. Smola sa v ňom od ohňa zapálila a draka rozmetala na všetky strany. Horel takým silným ohňom, že od tej horúčavy sa vysušila celá plocha a bolo po močiari. Neskôr tam postavili kostol," vyrozprával Bistika.       

Tento 89-ročný medzevský rodák objavil povesť v podobe básne, ktorú v miestnom mantáckom nárečí napísal koncom 19. storočia Peter Gallus (1868-1927), farár a medzevský básnik. Nakoľko si autor príbeh vymyslel alebo čerpal zo staršej legendy, podľa Bistiku dnes ťažko povedať. V každom prípade si myslí, že je v nej kus pravdy, keďže v minulosti bolo centrum Medzeva ďalej a v oblasti dnešného námestia sa vplyvom prítokov Bodvy z oboch strán naozaj nachádzal močiar.       

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je dominantou námestia mesta. Pôvodne gotický objekt z 15. storočia barokovo prestavali v 18. storočí. V parčíku za ním pripomína povesť o medzevskom drakovi malý kovový trojhlavý drak. Literárny príbeh o drakovi v podaní spisovateľa Slavomíra Szabóa vyšiel v práve vydanej knižke Medzevské poviedky.