Snímka zdroj: (bsk).
V Bratislave mala v stredu 18. novembra svoje ustanovujúce zasadnutie Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj. Novovzniknutá Rada má zabezpečiť efektívny spôsob čerpania eurofondov v Bratislavskom kraji.
Jej členmi sa stali zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy, štátu, podnikateľského a akademického sektora, či občianskej spoločnosti.
„Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj bude v novom programovom období zohrávať kľúčovú úlohu pri definovaní priorít kraja, ktoré budú podporené z eurofondov. Je potrebné ju vnímať ako regionálnu platformu tzv. “malý monitorovací výbor”, ktorá sa bude skladať z členov zastupujúcich socioekonomických partnerov a to samosprávny kraj, miestnu územnú samosprávu a štát, ale aj podnikateľský a akademický sektor, či občiansku spoločnosť v našom území,“ vysvetlil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý bude činnosť Rady koordinovať.
Stratégia kraja do roku 2030
Bratislavský samosprávny kraj pripravuje svoju stratégiu rozvoja do roku 2030. Tento strategický dokument, Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR BSK), identifikuje kľúčové problémy a výzvy regiónu, ako aj efektívne nastavenie priorít a opatrení či už v oblasti školstva, dopravy, zdravotníctva, životného prostredia, energetiky alebo sociálnej oblasti. Ide o oblasti, do ktorých kraj plánuje v novom programovom období investovať nemalé finančné prostriedky a ktoré vyžadujú najväčšie intervencie a smerovanie európskych, ako aj iných verejných či súkromných financií. Vďaka otvorenému prístupu a diskusiám s partnermi bude tento strategický dokument kľúčovým pre smerovanie budúceho rozvoja kraja. Jeho schválenie sa predpokladá v marci 2021.
„Riešenie problémov, ktoré vzídu zo Stratégie rozvoja kraja sú naviazané aj na externé zdroje v podobe eurofondov. Nový územný koncept a spôsob implementácie eurofondov je preto nutné nastaviť tak, aby bez ohľadu na kompetencie, prispel k riešeniu hlavných problémov a kľúčových oblastí rozvoja územia,“ spresnila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.
Prelomový spôsob implementácie
V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím je prelomový najmä spôsob implementácie a odklon od dopytového systému smerom k implementácii priorít tzv. integrovanej územnej stratégie (IÚS), ktorá vychádza práve zo Stratégie rozvoja kraja. Súčasťou IÚS bude aj Stratégia udržateľného mestského rozvoja (UMR), za ktorú bude zodpovedať Hlavné mesto SR Bratislava.
„Práve integrovaná územná stratégia by mala pre všetkých aktérov v území predstavovať strategické východisko pre efektívne nasmerovanie európskych financií. K odklonu od dopytového systému sa pozitívne vyjadrila aj Európska komisia. Jeho cieľom je v čo najväčšej možnej miere znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov, eliminovať náklady na prípravu neúspešných žiadostí, odstrániť chybovosť v procese prípravy a implementácie projektov a urýchliť samotný proces implementácie. Kľúčovú úlohu pri poskytovaní metodickej výpomoci a proklientského servisu pre žiadateľov bude zohrávať Sekretariát Rady partnerstva,” podotkol Peter Furik, riaditeľ odboru implementácie operačných programov BSK.
Schvaľovanie projektových zámerov
Rada partnerstva bude okrem koordinácie tvorby integrovanej územnej stratégie, jej monitorovania a implementácie zároveň schvaľovať vybrané projektové zámery vedené v zozname projektov určených na financovanie. Pri výbere projektov však budú kľúčovými kritériami disponibilnosť zdrojov, miera a efektívnosť akou daný projektový zámer prispieva k naplneniu cieľov či jeho pripravenosť.
Vzhľadom k tomu, že Bratislavský kraj patrí do kategórie viac-rozvinutých regiónov, na rozvoj svojho územia bude mať k dispozícií nižšiu mieru financovania zo strany EÚ. Z toho dôvodu je pre Bratislavský kraj kľúčové nájdenie priorít určených na podporu zo strany Rady partnerstva a získanie územnej dohody medzi všetkými členmi Rady partnerstva reprezentujúcich štát, samosprávu, občiansky a súkromný sektor.
Ustanovujúce zasadnutie
Predmetom ustanovujúceho zasadnutia bolo prerokovanie Štatútu Rady partnerstva, ktorý definuje hlavné úlohy a poslanie Rady partnerstva, schválenie Rokovacieho poriadku, ktorý upravuje procedurálne otázky a spôsob fungovania Rady partnerstva, voľba podpredsedu a predstavenie systému hlasovania jednotlivých členov Rady partnerstva.
Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa zasadnutie konalo online a zúčastnili sa ho zástupcovia všetkých komôr Rady partnerstva, a to zástupcovia Komory regionálnej samosprávy, Komory miestnej územnej samosprávy, Komory podnikateľského, akademického sektora a občianskej spoločnosti, zástupcovia Komory štátnej správy a zástupcovia Komory udržateľného mestského rozvoja.
Predsedom Rady partnerstva sa stal predseda BSK Juraj Droba, podpredsedom primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Tematické pracovné skupiny
Bratislavský kraj v súčasnosti kreuje aj tzv. tematické komisie Rady partnerstva, ktoré budú plniť funkciu pracovných skupín. Ich úlohou bude, okrem iného navrhovanie projektov určených na prerokovanie a schválenie zo strany Rady partnerstva. Tieto tematické komisie budú pokrývať kľúčové oblasti rozvoja územia, tzn. dopravu, školstvo, vedu, výskum a inovácie, cestovný ruch a kultúru, zdravotníctvo, sociálnu oblasť a životné prostredie.
