Únia miest Slovenska podporuje ZMOS v iniciatíve odstrániť „potravinové púšte“

Zodpovednosť za túto situáciu nesie v plnom rozsahu centrálna vláda, ktorá už desaťročia nedokáže riešiť prehlbujúce sa regionálne rozdiely a odmieta posilniť miestnu samosprávu. Posilnenie by malo vyzerať tak, aby miestna samospráva mohla účinnejšie pomáhať pri riešení dostupnosti služieb pre všetkých občanov, ktorí platia dane a verejný sektor im nedokáže zabezpečiť primerané služby.

ÚMS dlhodobo nalieha na systémovú zmenu rozdelenia právomocí a nástrojov a nepovažuje za dostatočné, ani trvalo udržateľné, hľadať jednorazové riešenia, či podporné mechanizmy, ktoré sa menia podľa toho, kto si sadne na ministerskú stoličku a ktoré prispievajú k závislosti miest a obcí od centrálnej vlády.

ÚMS považuje za problém aj roztrieštenosť zodpovednosti za rozvoj regiónov na centrálnej úrovni a opakovane upozorňuje na potrebu rekonštrukcie ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy. Je nepochopiteľné, prečo máme osobitne zodpovedné jedno ministerstvo za regionálny rozvoj, druhé za mestský rozvoj a za vidiecky rozvoj tretie ministerstvo. Týmto nielenže komplikujeme ucelené stratégie a dobré zákony, ale trieštime aj efektívne využitie zdrojov. ÚMS rovnako nerozumie tomu, prečo nedokáže Ministerstvo pôdohospodárstva SR nastaviť program rozvoja vidieka tak, aby podporilo dostupnosť základných služieb pre obyvateľov menších obcí. Darí sa to robiť v iných štátoch s obdobnými problémami a skúsenosťami, tak prečo nedokáže rezort výraznejšie podporiť program obnovy dediny tak, ako v susednej Českej republike, ale aj v Rakúsku, či Bavorsku? Únia miest Slovenska si tiež myslí, že viac aktivity by mali v tejto problematike vyššie územné celky, ktoré sú zodpovedné za rovnovážny rozvoj územia, ktoré spravujú. A to sa týka nielen vytvárania podmienok pre dostupnosť služieb tak, ako sa o to niektoré VÚC snažia v prípade vakcinácie, ale aj efektívnejšej spolupráce na miestnej úrovni. Dokonca si myslíme, že aj iniciatívne analytické materiály ZMOSu mali byť už roky zabezpečované vyššími územnými celkami, aby mohli lepšie nastaviť, v spolupráci s obcami, svoje programy rozvoja a žiadať centrálnu vládu o súčinnosť.