Zámerom projektu je zaujímavo a interaktívne pripomínať deťom prostredníctvom tvorivých dielní a prezentácií tradičnú ľudovú kultúru, ktorá sa pomaly vytráca z nášho bežného života. Takmer zabudnuté tradície v Turci chcú organizátori priblížiť prostredníctvom cyklu edukačných aktivít na témy: Príroda Turca, Modrotlač a Stridžie dni.
Tvorivé stretnutia na tému "Stridžie dni" sa uskutočnili 20. novembra 2017 v MŠ v Blatnici a 21. novembra 2017 v MŠ v Príbovciach a v MŠ Žarnovickej v Turčianskych Tepliciach - Diviakoch. Lektormi tvorivých dielní boli Mgr. Eva Palovčíková Záthurecká a Mgr. Radoslav Pančík, ktorí predškolákom porozprávali o magických dňoch, počas ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu - Katarína (25. november), Ondrej (30. november), Barbora (4. december), Mikuláš (6. december), Lucia (13. december) a Tomáš (21. december).
Deň Kataríny sa v ľudových predstavách chápal ako prvý stridží deň, začiatok zimy. Pastieri trúbením a práskaním bičmi vyháňali strigy z dediny na krížne cesty, ľudia sa chránili pred nepriaznivými silami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. Do domu nesmela ako prvá vkročiť cudzia žena, inak by sa obyvateľom domu „zbierali“ prsty na rukách v čase letných prác a po celý nasledujúci rok by sa rozbíjal riad.
Deň Ondreja sa spájal najmä s veštbami týkajúcimi sa vydaja. Verilo sa na osud človeka a osudom predurčeného partnera. Pre zistenie povolania svojho budúceho muža, liali dievčence roztavené olovo cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou, napr. ak malo olovo tvar pušky, mal byť poľovníkom alebo vojakom. Predškoláčky si počas tvorivých dielní vyskúšali liatie vosku do nádoby so studenou vodou a zistili, že ich budúci manželia budú zubári, farmári, či plavčíci.
Stridžie dni v minulosti sprevádzali bohaté zvyky a tradície, ktoré dnes už zapadajú do zabudnutia. Napr. na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Nesmelo sa nič dávať a ani požičiavať, hlavne po západe slnka. Do domov zvykli chodievať ženy, ktoré boli zahalené do bielych plachiet a mali pomúčenú tvár. Boli mlčky, aby ich nikto nespoznal. Vymetali kúty husím krídlom, čím sa snažili vyháňať z domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily a choroby.
Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň jeden papierik roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. V niektorých regiónoch bolo toto očakávanie spojené so strachom, pretože na lístočkoch bolo iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom bolo napísané - stará dievka.
Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktoré z dievčat sú bosorky. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť klince. Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka a na polnočnej svätej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy.
Projekt Turiec očami detí II. vyvrcholí Záverečným programom, ktorý sa uskutoční 1. decembra 2017 o 10. hodine v Kultúrnom dome v Turčianskych Tepliciach.
