Mosty kultúry II.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine sa projektom snaží sprostredkovať žiakom stredných škôl rôznorodé pohľady ľudí na svet prostredníctvom fotografie a multimediálnej prezentácie.

Prezentujúcim tvorivej dielne bude Svetozár Krno, ktorý patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, Centrálnom Kaukaze, Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.

Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry... Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácii expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.

Jeho prezentácia „Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány“ zachytáva postrehy expedičného turistu z výprav, smerujúcich za panenskou prírodou, ktoré si pripravil s priateľmi sám bez pomoci cestovných kancelárií. Spoznal jazernatú Karéliu, kamenné hrebene, pokryté žltým machom v tundre Kolského polostrova, upršanorsky, festivalý, močiarmi a chladnými riekami chránený Polárny a Pripolárny Ural, reťaz hôr okolo Bajkalu, opustené bane v Udokane, najvyššie položený gulag v Kodari, tajfúnom zasiahnutý Sachalin, tigrie a medvedie chodníky v údolí Ussuri a živé sopky na Kamčatke. Dosiahol tak nejeden prvovýstup a prvoprechod. Viackrát absolvoval týždennú jazdu vlakom po Transsibírskej a Bajkalsko-amurskej magistrále z Moskvy po Japonské more. Vedľa hôr si všíma pestrú vzorku ľudí – pastierov sobov, uralských zlatokopov, čínskych obchodníkov, ussurijských biológov, pasažierov siedmych časových pásiem tisíce kilometrov dlhej železničnej trate, vladivostockých bezdomovcov, zanietených ruských turistov i ľahkovážnych zahraničných návštevníkov. Osobitnú pozornosť venuje prvým cestovateľom a prírodovedcom, ktorí mapovali obrovské biele miesta. Spomína ruských a slovenských spisovateľov, ktorí svoje dobrovoľné či vynútené cesty zachytili na papieri. Nezabúda ani na stopy prvých Slovákov, ktorých sem osud zavial. Ide napr. o drotárskych umelcov, olejkárov či o kráľa Madagaskaru dobrodruha M. Beňovského.

Pomáha búrať mediálne stereotypy, šíriace obavy zo vzdialeného a nepoznaného sveta. Prináša mnoho zaujímavých zemepisných, historických a etnografických faktov a navonok prekvapivé, ale v skutočnosti logické súvislosti. Hľadá spojitosti medzi kontrastmi sibírskej prírody (obrovské teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, letom a zimou, extrémne suchá, vyvolávajúce požiare tajgy, striedané povodňami) a v dramatických historických zvratoch ruských dejín.

Vyústením projektu bude záverečný program projektu, kde budú prezentované vybrané prezentácie žiakov stredných škôl, určené pre žiakov základných škôl a širokú verejnosť. Záverečný program projektu Mosty kultúry II. bude súčasťou Martinského cestovateľského festivalu. Projektom chcú dať mladým ľuďom priestor na verejnú prezentáciu postojov, nálad a pocitov svojim rovesníkom, ale aj širokej verejnosti, a to práve prostredníctvom ich vlastného pohľadu na svet a regióny okolo nás cez prizmu fotografie.

Podujatie je podporené z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancované s podporou Žilinského samosprávneho kraja.