Ilustračná snímka.
Od roku 2021 sú samosprávy povinné zbierať kuchynský biologický odpad z domácností. Aj vďaka tomu nekončia zvyšky z kuchyne na skládkach, kde by tvorili škodlivé skleníkové plyny.
Triedenie tak reálne pomáha k zníženiu skládkovania, ktoré má v roku 2035 predstavovať menej ako 10 % odpadu. Napriek tomu, že ľudia na Slovensku v prieskumoch deklarujú, že triedia odpad, keď sa im však podľa Martiny Gaislovej, riaditeľky JRK Slovensko, pozrie do smetnej nádoby, zistením je fakt, že až 80 % z toho, čo dávajú do čiernej nádoby, by sa v skutočnosti dalo vytriediť do nejakej inej.
Už dva roky sa vo väčšine obcí na Slovensku zbiera kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Ako uviedla Martina Gaislová v podcaste ENVI-cast, tak samosprávy si naozaj zobrali túto povinnosť za svoju a snažili sa zaviesť zber kuchynského odpadu z domácností. “Na druhej strane, mnohé z nich ho zaviedli iba formálne, a tak máme v mnohých samosprávach veľmi málo vyzbieraného kuchynského odpadu, pričom náklady sú extrémne vysoké. Máme aj samosprávy, ktoré pochopili, že majú nielen environmentálny dôvod oddeliť kuchynský biologicky rozložiteľný odpad od zmesového, ale tiež ekonomický, pretože zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu je v konečnom dôsledku lacnejšie ako skládkovanie. Efektivita je v tom prípade, samozrejme, vyššia,” vysvetlila Gaislová.
Skládkujeme 41 % odpadu
Zavedenie zberu kuchynského odpadu má viacero pozitív. “Jeho zavedením sme dospeli k tomu, že zmizne zo zmesového odpadu ten, ktorý predstavuje 40 - 60 % objemu v závislosti od ročného obdobia a počtu členov v domácnosti. Myslím si, že toto triedenie reálne pomôže k zníženiu skládkovania, ktoré má v roku 2035 predstavovať menej ako 10 % odpadu,” vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, spoločnosti, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí na Slovensku. Podľa posledných údajov, ktoré má Štatistický úrad za rok 2021, skládkujeme 41 % odpadu. Práve bioodpadom si máme šancu výrazne pomôcť k zníženiu tohto percenta. “Odhadujem, že možno polovica zo slovenských samospráv ostala pri domácom kompostovaní, ktoré je v rámci hierarchie nakladania s odpadmi na najvyššej priečke, lebo znamená predchádzanie vzniku odpadu, keďže žiaden nevznikol vzhľadom na recykláciu hneď doma. Zaviesť zber je efektívne pre samosprávy s komplexnou bytovou výstavbou,” povedala Gaislová. Podľa jej slov máme potenciál poklesu v zmesovom odpade len vďaka biologicky rozložiteľnému odpadu, ktorý patrí do kontajnera hnedej farby. “Prečo by sme to neskúsili a prečo by sme to neurobili poriadne? Znamená to zaviesť efektívny systém, ktorý vedie obyvateľov k tomu, aby vytriedili maximum. Zber kuchynského odpadu je základný kameň kvalitného odpadového hospodárstva samosprávy,” vysvetlila Gaislová.
Až 80 % z toho, čo končí v čiernej nádobe, by sa ešte dalo vytriediť
Väčšina ľudí už vie vytriediť PETky, plechovky či sklenené fľaše. Otázkou je, či to vedia urobiť naozaj kvalitne. “Ľudia na Slovensku tvrdia, že triedia a keď sa im pozrieme do smetnej nádoby, zisťujeme, že až 80 % z toho, čo dávajú do čiernej nádoby, by sa v skutočnosti dalo vytriediť do nejakej inej. A tam je práve tá pozitívna zložka kuchynského odpadu. Keď si dobre nastavíme zber kuchynského odpadu, obyvatelia začnú prirodzene lepšie triediť aj ostatné zložky. To nám hovoria všetky štúdie a výsledky meraní zo zahraničia, kde majú zavedený zber kuchynského odpadu už dlhé roky. Má to pozitívny efekt na prístup človeka k triedeniu odpadov,” povedala Martina Gaislová. “My máme túto istú skúsenosť. Pokiaľ ľudia dobre triedia, alebo sa naozaj usilujú obaly a neobalové výrobky triediť čo najlepšie, oveľa ochotnejšie prijali aj triedenie kuchynského odpadu a zaviedli ho úplne prirodzene,” doplnila Katarína Kretter.
Je vôbec možné skládkovať maximálne 10 % odpadu?
Do roku 2035 by sme mali skládkovať iba 10 % vyprodukovaného odpadu. Podľa Martiny Gaislovej by sa kvalitné odpadové hospodárstvo malo vyznačovať tromi atribútmi. “Má byť pohodlné pre obyvateľov, adresné a motivačné,” povedala. Ak dokážeme nastaviť odpadové hospodárstvo v samosprávach v súlade s týmito pravidlami, je veľmi pravdepodobné, že výsledky budú pozitívne. “My, ako firma JRK, máme množstvo samospráv, ktoré dosahujú už dnes mieru triedenia 65 až 75 %. Učíme sa od talianskych samospráv, kde dokážu zredukovať zmesový odpad na 40 kilogramov na obyvateľa a rok a dosahujú 90 % mieru triedenia. Takže vieme, že sa to dá. Sú na to postupy, ktoré sa snažíme aplikovať a sme veľmi radi, že naše samosprávy dosahujú veľmi pekné výsledky,” vysvetlila.
Dôležitosť vzdelávania
Aktuálne môže každá obec alebo mesto na Slovensku, ktoré má zber kuchynského odpadu, fungovať iným spôsobom. “Niekde sa triedi aj s obalmi, inde s kosťami, niekde zase môžu dávať do kuchynského odpadu len zeleninové zvyšky, živočíšne vôbec nie. Potom je náročné aj vzdelávanie, keď to funguje v každom meste inak,” uviedla Katarína Kretter. Riešením by zrejme bolo zjednotenie triedenia v čo najväčšej možnej miere. “Za mňa je ideálne naučiť obyvateľov triediť. Keď hovoríme o kuchynskom odpade, budeme triediť kuchynský odpad a nebudeme do toho miešať žiadne obaly, pretože obaly majú svoju vlastnú cestu, majú svoju vlastnú nádobu. Téglik od jogurtov patrí jednoducho do žltej nádoby na plasty,” doplnila Gaislová. Obe odborníčky sa zhodli aj na opodstatnenosti kvalitného vzdelávania, ktoré je predpokladom úspešného a dobrého triedenia. Ministerstvo životného prostredia v Správe o stave životného prostredia za rok 2021 deklarovalo pokles zmesového odpadu o 4,8 %, čo je podľa Gaislovej výborný výsledok na to, že tento rok bol štartovacím a samosprávy iba začínali so zberom kuchynského bioodpadu.
