Obecný úrad obce Alekšince a erb obce.
Etnologicky atypická je obec Alekšince v okrese Nitra. Vývoj a charakter tradičnej kultúry, zvyky a tradície do značnej miery ovplyvňuje pôvod obyvateľov, ktorí sa do nej prisťahovali z rôznych kútov Slovenska.
Okrem starousadlíkov tvorili v minulosti podstatnú časť obyvateľstva bíreši, poľnohospodárski robotníci z rôznych regiónov Slovenska. Tí prichádzali za prácou na veľkostatky miestnych zemepánov z Oravskej Belej, Valaskej Belej, Mojtína a mnohí z nich sa tu natrvalo usadili. Život v obci však najviac ovplyvnil príchod oravských rodín, ktorý znamenal kvantitatívnu aj kvalitatívnu zmenu v spoločenskom a občianskom živote dediny.
Najväčší príliv obyvateľov zaznamenali Alekšince v rokoch 1941 až 1953, kedy sa do obce prisťahovali Oravci. Výstavba Oravskej priehrady si vyžiadala presídlenie tamojšieho obyvateľstva zo zatopených obcí Slanica, Osada, Hámre, Ústie, Lavkov a Námestovo. V období Slovenskej republiky boli presídlenci umiestňovaní na majetkoch po Židoch a politických zbohatlíkoch, neskôr sa využíval aj štátny majetok. Prvých päť rodín, celkovo 28 ľudí, bolo do Alekšiniec presídlených v roku 1942. Všetky rodiny pochádzali z Ústia. O rok neskôr prišlo z rovnakej obce sedem rodín a 51 ľudí, ďalších 11 rodín prišlo v roku 1944. Postupne sa do Alekšiniec začali sťahovať aj obyvatelia z ďalších oravských obcí, ktoré mali byť zatopené. Koniec presídlenia nastal v roku 1953.
Ako pamiatku na svoj rodný kraj si Úsťania priniesli do Alekšiniec svoj stredný zvon, meridián, Osaďania zasa oltár Božského Srdca Ježišovho. V súčasnosti majú Alekšince zhruba 1700 obyvateľov. "Prisťahovalci z Oravy sa v našej obci dobre udomácnili. Dnes tu už žijú pomaly tri generácie, všetci sa už cítia byť Alekšinčanmi," skonštatoval starosta Radoslav Ťapušík.
