Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja momentálne o poskytovaní finančných náhrad reštituentom v Bratislave, namiesto náhradných nájomných bytov, neuvažuje.
Jedným z dôvodov je podľa rezortu to, že nie všetci reštituenti chcú finančnú náhradu a prevažná väčšina obcí už náhradné nájomné byty obstarala, pridelila alebo je v pokročilom procese ich obstarávania.
"Akákoľvek zmena by tak mohla byť vnímaná ako porušenie legitímnych očakávaní nielen týchto obcí, ale aj oprávnených žiadateľov. Tí by teoreticky boli ukrátení o možnosť finančnej náhrady len z toho dôvodu, že ich samospráva si splnila svoje povinnosti riadne a včas," uviedlo ministerstvo.
Bratislava už v minulosti rezortu navrhovala, aby ľudia z reštituovaných domov dostali namiesto náhradných bytov finančnú kompenzáciu. K takémuto riešeniu sa podľa mesta prikláňajú predovšetkým dotknutí obyvatelia. Optimisticky to však nevidela v roku 2015 ani samospráva. "Keby sme sa vydávali cestou finančných náhrad, mohli by vzniknúť otázky retroaktivity, ale nechcem vylučovať v tejto chvíli nič," povedal tento mesiac primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal.
Ministerstvo nemá informácie o tom, žeby všetci žiadatelia mali záujem o riešenie problému formou finančnej náhrady. "Naopak, podľa podnetov a otázok niektorých oprávnených žiadateľov, je zrejmé, že majú záujem o poskytnutie bytovej náhrady, aby mali zabezpečenú bezprostrednú kontinuitu bývania," priblížil rezort. Ako podotkol, tá skupina reštituentov, ktorá žiada finančné náhrady, stále uvažuje o finančných kompenzáciách vo výške asi 75 % trhovej ceny aktuálne obývaného bytu, nie bytovej náhrady podľa vydaného rozhodnutia.
Priemerná plocha bytov, za ktoré sa poskytuje bytová náhrada je 80 štvorcových metrov (m2). Pri priemernej trhovej cene v Bratislave 2000 eur za jeden m2 je podľa odborných odhadov priemerná cena takéhoto bytu 160 000 eur. "To znamená priemernú finančnú náhradu vo výške asi 120 000 eur pre jedného žiadateľa," spresnilo ministerstvo dopravy. Upozorňuje, že akákoľvek zásadná zmena legislatívy, aj iba posunutie termínu, prípadne odstránenie podmienky povinnosti doplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, by mohla mať negatívne dôsledky pre SR, ako aj bratislavský magistrát v konaniach s ďalšími sťažovateľmi.
Podľa rezortu je pre Bratislavu najlepším riešením pri objeme 580 náhradných nájomných bytov, ktoré je mesto zo zákona povinné zabezpečiť do konca roku 2016, ich zabezpečenie výstavbou. "V rámci existujúcich zákonných limitov je totiž mesto schopné tieto byty postaviť, pretože okrem dotácie na obstaranie náhradného nájomného bytu maximálne 1000 eur na jeden m2 môže ešte získať dotáciu na pozemok a na obstaranie príslušnej technickej vybavenosti," vysvetľuje ministerstvo. Magistrát bol podľa neho informovaný, že obstarávanie náhradných nájomných bytov môže kombinovať s obstaraním nájomných bytov podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Ak hlavné mesto podľa zákona do konca roku 2016 nezabezpečí náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov, bude musieť doplácať zo svojho rozpočtu rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Táto suma môže dosiahnuť výšku až štyri milióny eur ročne. Podľa Nesrovnala ak Bratislava o tieto financie príde, budú chýbať v čistote, mestských častiach, v škôlkach či sociálnych službách.
Hlavné mesto už spustilo verejné obstarávania na výstavbu náhradných nájomných bytov na svojich pozemkoch v Dúbravke a Ružinove. Vyhliadnuté má aj ďalšie pozemky v Petržalke. Situácia sa ale napríklad komplikuje v Ružinove, kde s výstavbou náhradných nájomných bytov na Astronomickej a Čmelíkovej ulici nesúhlasí mestská časť i jej obyvatelia.
