Správa národného parku (NP) Slovenský kras v pondelok v Zádieli predstavila verejnosti návrh jeho zonácie. V najprísnejšie chránenom režime má byť 8500 hektárov (ha). Ako informoval riaditeľ Správy NP Slovenský kras Milan Olekšák, zvyšok územia má byť zaradený dominantne do tretieho stupňa ochrany.
S návrhom zonácie nesúhlasia starostovia niekoľkých obcí. Tvrdia, že samosprávy prídu o tisícky eur.
NP Slovenský kras má výmeru približne 34.000 ha, po novom by mala vzrásť približne o 1000 ha. "Navrhujeme zvýšiť stupeň ochrany na území zo súčasných 3,5 percenta rozlohy, to znamená niečo vyše 1000 ha, na zhruba 24 percent," povedal Olekšák s tým, že najprísnejšia ochrana sa bude týkať výlučne štátnych lesných pozemkov, hlavne pre Slovenských kras typických drieňových dúbrav, dubín s hrabom a zmiešaných dubovo-bukových lesných spoločenstiev. "Je to napríklad severná časť Silickej planiny, územia v okolí Zádiela a Zádielskej tiesňavy a Borčianskej planiny," spresnil.
Čo sa týka Zóny B, respektíve štvrtého stupňa ochrany, namiesto necelých 100 ha bude zahŕňať vyše 1000 ha. Viac ako 70 percent rozlohy NP má zostať v tom istom stupni ochrany ako v súčasnosti.
Zároveň sa počíta so zmenšením ochranného pásma, budú z neho vyňaté hlavne pozemky v intravilánoch šiestich obcí.
"Žiadnej súkromnej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je štátna, sa nezvyšuje stupeň ochrany. Naopak, boli by sme radi, a ďalej by sme radi podporovali tie projekty a aktivity, ktoré vyvíjajú poľnohospodári na svojich pozemkoch," zdôraznil Olekšák.
Zonácia podľa neho neslúži len na ochranu prírodného dedičstva, ale predstavuje aj nevyhnutný základ na rozvoj NP, ktorý môže výrazne prispieť k udržateľnému ekonomickému rastu v celom regióne.
So zonáciou nie sú stotožnení starostovia niekoľkých obcí. Ide napríklad o Jablonov nad Turňou, Silickú Jablonicu, Hrhov, Hrušov, Silicu či Drnavu. Ako za nich pre TASR povedal starosta obce Jablonov nad Turňou Slavomír Zubriczky, nie sú zásadne proti, no nepáči sa im, že návrh nebol dostatočne prerokovaný a samosprávy prídu zmenou o tisíce eur. "Najviac nás trápi socioekonomický dosah. Nie sú vyčíslené 'škody,' ktoré budú spôsobené, respektíve vplyv na podielové dane a na dane z nehnuteľností a koľko pracovných miest sa stratí v tomto území," spresnil.
Kompenzácie výpadkov na daniach prostredníctvom výzvy z Envirofondu starostovia považujú za nedostatočné. Pripomínajú, že okrem iného by boli účelovo viazané. "Nič iné nám nezostáva, len žiadať štát, aby bol návrh zonácie stiahnutý a došlo k riadnemu a opätovnému prerokovaniu všetkých pripomienok," doplnil Zubriczky.
Správa NP tvrdí, že zonáciu prerokovali s každým, kto prejavil záujem. "Obavami zo zonácie si prešli všetky NP. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, tak aj na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región," uzavrel Olekšák.
Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Celkovo prebehlo 42 rokovaní počas ôsmich mesiacov. Ministerstvo životného prostredia SR plánuje zonáciu zaradiť na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.
