Medzi staré remesla patrí aj tkáčstvo, ktoré sa prezentuje aj v súčasnosti. Ak má niekto záujem vyskúšať si tkať na krosnách tak musí navštívi Skanzen Vychylovka - Nová Bystrica.
V nedeľu 26. mája 2019 sa bude v skanzene tkať na krosnách, čechrať vlna a zároveň aj váľať máj. Ukážky tkania na krosnách, ktoré si návštevníci budú môcť vyskúšať a zároveň aj čistenie vlny od nečistoty, ktorému sa hovorilo „čechranie vlny“ bude predvádzane od 12.00 do 16.00 hod. na pódiu pri objekte krčma z Korne. O 13.30 hod. Vám členovia ľudovej hudby Romana Capeka pri základnom kameni zvalia máj a od 14.00 hod. Vám spríjemnia chvíle svojím účinkovaním na pódiu pri objekte Krčma z Korne. Nezabudnite navštíviť výstavy, ktoré potešia nielen deti, ale aj rodičov. Na podujatie Vás srdečne pozýva a praje pokojný deň Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.
Hoci tkanie s využitím krosien nepatrí k najstarším technikám zhotovovania textilu, aj na Slovensku bolo dôležitou súčasťou domáckej výroby a základom samostatnej skupiny remesiel. Nálezy praslenov i odtlačky tkanín na keramike potvrdzujú, že tkanie bolo na území Slovenska známe už v neolite. V stredoveku sa remeselná výroba tkanín, organizovaná v cechoch, rozvíjala predovšetkým v mestách. Súkenníci založili cechy už v 15. storočí v Kežmarku, Levoči, Rajci a Žiline. Tkáči zakladali samostatné cechy až v novoveku a v porovnaní s cechmi iných remesiel ich bolo málo.
Na svätého Jána - deň letného slnovratu 24. júna - sa sústreďovalo aj na Kysuciach veľa zvykov a povier. Jánske zvyky tu boli odjakživa spojené s pálením svätojánskych ohňov na kopcoch v predvečer svätého Jána.
Ľan siaty, jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Poznali ju už Slovania a na území Slovenska patrí k najstarším technickým plodinám. V období feudalizmu sa ľan pestoval nielen na veľkostatkoch, ale aj na hospodárstvach poddaných.
Kulinárska turistika sa vo svete stáva čoraz populárnejšou. Kto „zabrúsi“ do Vychylovky, ochutná nielen chutné sladké dobroty, ale aj kus kysuckej minulosti.
