Regióny žiadajú prezidentku o nepodpísanie novely zákona

Napriek početným protestom regiónov bola novela zákona o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane v Národnej rade schválená významnou ústavnou väčšinou. Nové znenie zákona zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane z aktuálneho 19,2 násobku na 21 násobok životného minima, čo priemerne zarábajúcemu človeku ušetrí na daniach každý mesiac 5 eur. Regióny však zdôrazňujú, že im toto opatrenie každoročne okreše rozpočty spolu o 150 miliónov eur a trpieť tým bude každý jeden občan žijúci na Slovensku.

Iniciatíva Cesty pre Slovensko uznáva nutnosť znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, ale nestotožňuje sa s formou riešenia, ktorú Most-Híd zvolilo. „Mrzí nás, že pri koncepcii zákona predkladatelia podľa všetkého nezohľadnili budúce spoločenské potreby,“ píše v apelujúcom liste prezidentke SR Ondrej Lunter ako zástupca iniciatívy. Novela zákona spôsobí dieru v rozpočtoch krajskej samosprávy vo výške 44,7 mil. eur, mestám a obciam ubudne približne 100 miliónov eur ročne.

V ostrom kontraste s okliešťovaním samosprávnych rozpočtov je prehlbujúca sa demografická kríza a s tým súvisiaca potreba rozširovať infraštruktúru sociálnych služieb. Už niekoľko rokov totiž kapacity sociálnych služieb starajúcich sa o seniorov nepostačujú – v roku 2014 na miesto v zariadeniach pre seniorov a špecializovaných zariadeniach čakalo 1983 čakateľov, v roku 2017 sa toto číslo vyšplhalo až na 7511. Bez snahy o zvrátenie aktuálneho trendu bude čakateľov do týchto zariadení o 10 rokov vyše 20 000. „Zaviazali sme sa postarať sa o každého občana a sme odhodlaní zabrániť scenáru, v ktorom toho nebudeme schopní. Potrebujeme kapacity sociálnej starostlivosti navyšovať a preto nedovolíme, aby nám na úkor tohto cieľa zákonodarca zásadným spôsobom ukrojoval z rozpočtu,“ prízvukujú predstavitelia iniciatívy.

Finančná zodpovednosť za vládne opatrenia, akým je napríklad aj tohtoročný zákon o obedoch zadarmo, či rekreačné poukazy, často končí práve na pleciach samospráv. Samosprávy zdôrazňujú, že na realizáciu týchto opatrení im však zákonodarca nevyhradzuje primerané prostriedky a teraz im z nich navyše i uberá. Opierajú sa aj o Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko ratifikovalo v roku 1999. Podľa tejto charty majú mať „miestne orgány... v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí“ a tieto finančné zdroje majú byť „úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon“. Dôsledky novely zákona pocítia skrz chýbajúce finančné prostriedky na základné služby všetci občania. Iniciatíva vyjadruje nádej, že prezidentka vezme tieto skutočnosti na vedomie a zákon vráti do parlamentu.