Únia miest Slovenska požiada prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby nepodpísala novelu zákona o dani z príjmu z dielne poslancov strany Most-Híd vedených Bélom Bugárom, ktorú dnes schválila Národná rada SR.
Poslanci NR SR dnes schválili novelu, ktorou sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Ako uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (pretože poslanci nepredložili k návrhu zákona žiadnu analýzu jeho dopadov na verejné financie), približne polovica slovenských rodín si polepší v priemere o 3,80 mesačne, mestá, obce a samosprávne kraje prídu o 149 miliónov eur ročne.
Únia miest Slovenska plne podporuje znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia občanov. Protestuje však proti tomu, aby sa tak dialo nesystémovo a populisticky. Vzhľadom na naviazanie financovania samospráv na výnos dane z príjmov fyzických osôb znamená toto opatrenie výpadok, ktorí pocítia všetci občania ako obyvatelia miest a obcí na zníženom rozsahu a kvalite služieb, ktoré im samospráva poskytuje.
Výpadok v takomto rozsahu bude znamenať menej miest v škôlkach, menej peňazí na opravy škôl, ciest, údržbu zelene, na bezpečnosť a ďalšie služby. Hlavné mesto Bratislava a jej mestské časti prídu budúci rok o 12 miliónov, Bratislavský samosprávny kraj o ďalších 5 miliónov, krajské mesto Trenčín či Martin o viac ako milión, Komárno o 600 000, menšie obce prídu o desaťtisíce eur, ale v ich prípade ide o životne dôležité financie.
Argumentáciu o tom, koľko samosprávam za posledné roky pribudlo peňazí v dôsledku rastu ekonomiky a miezd považujeme za účelovú lož. Keď spočítame nové povinnosti, ktoré poslanci parlamentu za posledné roky uložili samosprávam bez adekvátneho financovania (chodníková novela, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, tabuľkové zvýšenie miezd, GDPR atď.), náklady na ne boli vyššie, ako bol nárast príjmov z nárastu výberu dane z príjmu. Mestá ako Trenčín či Zvolen prišli v tomto roku v dôsledku týchto opatrení o 1,1 milióna eur, Komárno o takmer 800 tisíc, Hlohovec o 250 tisíc a podobné je to vo všetkých mestách.
Podľa Únie miest Slovenska k zmenám v daňovo-odvodovom systéme treba pristupovať odborne a zodpovedne, aby v skutočnosti nezobrali občanom viac, ako im pridávajú. Únia miest Slovenska preto už v piatok 20. septembra na zasadnutí prezídia UMS prerokuje prvý pracovný návrh dokumentu Únie o úprave postavenia, kompetencií aj financovania samospráv, o ktorom bude následne rokovať s politickými stranami uchádzajúcimi sa o zvolenie do Národnej rady SR a budúcou vládou.
Únia miest Slovenska je stavovská organizácia slovenských miest, ktorá vznikla v roku 1994 a v súčasnosti zastupuje 43 členských miest vrátane všetkých krajských miest, v ktorých žije 1,7 milióna obyvateľov SR. Jej cieľom je obhajoba práv a záujmov miest vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej štátnej moci, prezentovanie významu miest ako centier regiónov a presadzovanie finančnej, inštitucionálnej, daňovej suverenity miest.
V Bratislave 18. 9. 2019
Richard Rybníček,
prezident Únie miest Slovenska
