Prvá vlna COVID-19 odkryla informačný deficit

Najviac informácií od hlavného hygienika a ZMOS

Respondenti zaradení do prieskumu okrem iného odpovedali na otázku: „Odkiaľ ste čerpali informácie o pandémii COVID-19 a usmernenia o prevencii jej šírenia?“ Najviac starostov a primátorov, presnejšie 71,7 % konštatovalo, že informácie získavali z Úradu verejného zdravotníctva (hlavný hygienik), podobné percento z nich, konkrétne 71,2 % uviedlo, že informácie získavali zo Združenia miest a obcí Slovenska. V poradí tretí informačný zdroj boli okresné úrady od ktorých získavalo informácie 69 % samospráv. Z prostredia Ústredného krízového štábu bolo informovaných 69 % opýtaných. Prostredníctvom médií získavalo informácie 49,4 % respondentov a z prostredia príslušných ministerstiev mali informácie 17,9 % starostov a primátorov. Na základe konzultácií s inými starostami a primátormi získavalo informácie 24,4 % opýtaných. Iný zdroj uviedlo 1,3 % a nevedelo sa vyjadriť 1 % respondentov.

Súčet percent prevyšuje úroveň 100 % preto, lebo samosprávy mali prístup z viacerých informačných zdrojov, pričom práve Združenie miest a obcí Slovenska každý pracovný deň informovalo samosprávy formou emailu s odkazom na pôvodného autora informácie, odporúčania či usmernenia.

Spokojnosť s informáciami

Úplnú spokojnosť so získanými informáciami vyjadrilo 58 % opýtaných. Skôr spokojní, ako nespokojní bol postoj 23,2 % respondentov. Ani spokojní, ani nespokojní – bol postoj 6 % starostov a primátorov zaradených do prieskumu. Skôr nespokojní ako spokojní – bola odpoveď 6, 6 % opýtaných. Úplne nespokojných bolo 0,8 % a nevedelo sa vyjadriť 5,4 %.

Prístup k informáciám bol zo strany štátu systematický podľa 59,3 %, ako sporadickú informovanosť hodnotí prístup k informáciám 51 % opýtaných. Podľa 26, 3 % mali samosprávy sťažený prístup k informáciám a za proaktívne a včasné informovanie obcí za strany štátu hodnotí uplynulé obdobie 38,8 % samospráv.

Pri týchto odpovediach boli otázky koncipované samostatne, aj s možnosťou uviesť nesúhlasný postoj s tvrdením, prípadne možnosť, že respondent nevie odpovedať. Preto odpovede nie je možné spočítať ako súhrn postojov respondentov.

Kde samosprávy cítili nedostatok informácií?

V oblasti školstva to konštatovalo 25,2 %, v oblasti sociálnych služieb 12,7 %, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov cítilo nedostatok informácií v čase pandémie 38,3 %. Za deficit v informovanosti k aktivitám vo vzťahu k prevencii a ochrane zdravia považovalo uplynulú obdobie 15,4 % opýtaných. Celkovo 26,3 % uviedlo, že cítilo nedostatok informácií k zatváraniu, obmedzovaniu a otváraniu prevádzok. Nedostatok informácií z iných oblastí vnímalo 6,5 % opýtaných a nevedelo sa vyjadriť 28,5 %.

Súčet odpovedí prevyšuje hranicu 100 % z dôvodu možnosti uviesť viacero alternatívnych odpovedí respondentami.

Podľa prvého podpredsedu ZMOS Radomíra Brtáňa: „Práve počas mimoriadnych situácií sa najlepšie ukazuje, ako sme na všetkých stupňoch riadenia štátu skutočne pripravení na rýchle a efektívne riešenie vzniknutých problémov. Od začiatku tohto roka sa celý svet ocitol pred nezávidenia hodnými rozhodnutiami. Reakcie na šírenie nového ochorenia sa v rôznych štátoch líšili, ale postupne sa ukázalo ako kľúčové včasné zavedenie rôznych opatrení na prevenciu pred šírením vírusu. V rámci krízového manažmentu štátu na Slovensku zohrávajú dôležitú úlohu samosprávy. Aj z toho dôvodu sme boli prizývaní od marca na zasadnutia Ústredného krízového štábu. Práve obce, mestá a kraje boli významnými nositeľmi úloh, ktorých sa ujali veľmi zodpovedne a potvrdili tým svoju funkciu najbližších pomocníkov obyvateľstvu. K svojmu rozhodovaniu využívali rôzne zdroje informácií. A tu sa ukázalo, že na zvládnutie náročných úloh je potrebná kvalitná koordinácia, spolupráca a relevantné podklady. Štatutári obcí a miest získavali v týchto ťažkých časoch informácie priamo aj sprostredkovane. Prieskum, ale aj reálny život v posledných mesiacoch odkryl aj nedokonalosti, ktoré musíme napraviť. Bude potrebná ešte väčšia miera spolupráce, aby sme prípadné ťažkosti vedeli zvládnuť. ZMOS je pripravené naďalej poskytovať prostredníctvom svojich informačných kanálov potrebné informácie svojim členom a širokej verejnosti a spolu s predstaviteľmi štátu, médiami a ďalšími partnermi sa budeme snažiť zvládnuť súčasnú krízu čo najlepšie to pôjde.“

Prieskum zameraný aj na tieto otázky realizovalo Združenie miest a obcí Slovenska v čase od 1. júna 2020 do 8. júla 2020 na vzorke 520 respondentov. Výsledky prieskumu sú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu je aj tzv. druhostupňové triedenie dát, aby sme poznali postoje k tejto problematike s prihliadnutím na veľkostné kategórie obcí a tiež jednotlivé regióny.