Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil v medzirezortnom pripomienkovom konaní Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, v ktorej prepočítal, že energetickú chudobu môže pocítiť 432-tisíc ľudí.
To predstavuje 24 percent domácností na Slovensku. Únia miest Slovenska (ÚMS), spoločne so Spoločnosťou ochrany spotrebiteľov (SOS) v súvislosti s Koncepciou upozorňuje kompetentných na niekoľko problematických miest.
Až 24% domácností môže, podľa Koncepcie ÚRSO, spadnúť do energetickej chudoby. Aktuálne čísla ukazujú, že je najvyšší čas, aby kompetentní, aj naprieč ministerstvami, začali tento vážny problém aktívne riešiť. Je kľúčové, aby inštitúcie verejnej správy, aj v spolupráci so samosprávami, odstránili kompetenčné medzery a začali na poskytnutí pomoci energeticky chudobným domácnostiam systematicky spolupracovať.
ÚMS a SOS považujú za dôležité, aby riešenia boli adresné a systematické. Je zároveň potrebné sústrediť sa na sprístupnenie lacnejších obnoviteľných zdrojov energie a samovýroby energie aj zraniteľným domácnostiam. Rovnako tak je potrebné zrozumiteľne a systematicky komunikovať tému obyvateľom. To je veľká príležitosť aj pre samosprávy, ktoré môžu podporiť vytváranie tzv. energetických komunít a spoločenstiev vo svojich mestách. Aj tu je však nevyhnutná spolupráca zo strany štátu, ktorý by mal vytvoriť vhodné prostredie pre rozvoj energetickej sebestačnosti a efektívnosti Slovenska aj podporou smerom k samosprávam.
SOS nedávno realizovala medzinárodný projekt Riešenia energetickej chudoby (STEP). Viacero opatrení na ochranu domácností pred energetickou chudobou, vypracovaných v rámci tohto projektu, sa dostalo aj do pripravovanej koncepcie ÚRSO. Petra Čakovská, podpredsedníčka SOS: „Dodávatelia energií majú podrobné údaje o výške spotreby, Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny cez Sociálnu poisťovňu a úrady práce zasa disponuje presnými informáciami o poberateľoch sociálnych dávok a inej štátnej pomoci, čím vie zacieliť najohrozenejšie skupiny - nezamestnaných, seniorov, rodičov samoživiteľov a rodiny s viacerými deťmi. Pre nich by mala byť urgentne vytvorená systematická a dlhodobá, nie jednorazová sociálna pomoc. Napríklad adresne cez príspevok na bývanie, ktorý im postupne pomôže dostať sa z energetickej chudoby.“
Výkonná viceprezidentka ÚMS, Jana Červenáková: „Všetky prijímané opatrenia je potrebné riešiť komplexne, aby nám opatrenie v jednej oblasti nezhoršovalo situáciu inde. Ako Slovenská republika sme sa zaviazali aj k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Nevyhnutnou podmienkou k plneniu tohto cieľa je aj rozumné využívanie zdrojov. Umelé znižovanie cien môže mať opačný efekt, že domácnosti nebudú mať motiváciu meniť svoje správanie, šetriť a rozumne s energiou hospodáriť. Navyše týmto spôsobom znova pomáhame plošne, nie adresne tým, ktorí pomoc potrebujú najviac. Opatrenia je potrebné nastaviť motivačne, ale aj výchovne. Dlhodobo komunikujeme potrebu zaviesť príspevok na bývanie ako osobitnú štátnu sociálnu dávku neviazanú na dávku v hmotnej núdzi, obdobne ako v ostatných vyspelých krajinách. Toto by bolo systematické riešenie energetickej chudoby, ale aj ochrana pred stratou bývania, ktorá často nasleduje.“
Pozitívom Koncepcie je, že upriamuje pozornosť aj na fakt, že 95%-ná podpora v programe Slovenskej agentúry životného prostredia Obnov dom nie je dostatočná. Domácnosti so ZŤP osobou mladšou ako 18 rokov alebo 4 a viac deťmi sú stále príliš malou skupinou zraniteľných, ktorým by takýto program mal pomôcť. Ďalší program Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Zelená domácnostiam a Štátny fond rozvoja bývania treba zmeniť od základov. Je nevyhnutné, aby z neho profitovali konečne aj chudobné, či administratívne nekompetentné domácnosti a obyvatelia bytových domov.
Predmetom štátnej vízie na riešenie energetickej chudoby by tiež mal byť konkrétny plán, ako na pomoc zraniteľným domácnostiam, najmä zlepšenie tepelno-izolačných vlastností a systémov kúrenia v ich domovoch, využiť všetky dostupné národné i európske zdroje. Petra Čakovská (SOS): „Ide napríklad o nevyčerpané eurofondy v gescii jednotlivých ministerstiev, aktuálne dostupné financie z Plánu obnovy, Programu Slovensko, Sociálneho a klimatického fondu, Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu alebo aj zo všetkých zdrojov na financovanie rómskych komunít. Oveľa viac môžeme využiť aj prostriedky z ETS systému na predaj emisných povoleniek. Hoci polovica z nich má byť použitá na klimatické opatrenia, na Slovensku majú výdavky na zelené opatrenia z týchto ziskov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2017 to bolo 47 percent, minulý rok to bolo už len 18 percent.“
Viac info nájdete na: https://www.uniamiest.sk/
https://www.sospotrebitelov.sk/o-nas/
Autor: (ts-ÚMS, Daniela Piršelová, hovorkyňa)
