Existuje ideálna teplota pre bicyklovanie?
Ani nie, záleží na tom, kde človek žije a čo má rád. Ja mám rád zimu, takže takých 30 stupňov je pre mňa dosť veľa. Napríklad v Španielsku niektorí ľudia hovoria, že je tam na bicyklovanie príliš teplo. No ak sú ľudia zvyknutí na akúkoľvek teplotu, je pre bicyklovanie dobrá. Samozrejme, z pohľadu zimnej údržby sú najhoršie teploty okolo nuly, teda mínus dva, plus tri, mínus tri, plus dva stupne – najprv sneh, potom voda, mrzne, topí sa, mrzne a topí sa.
Ako mínusové teploty ovplyvňujú počet cyklistov?
V Oulu máme niekoľko automatických sčítačov cyklistov a z týchto dát, v kombinácii s dátami o počasí, môžeme vidieť že teplota samotná nemá absolútne žiaden dopad na počet cyklistov, až kým sa nedostane do - 20 až - 30 °C. A aj vtedy je pokles minimálny, okolo 10 až 15 %. Takže to nie je o teplote, minimálne v našom meste nie – to znamená, že to musí byť o kvalite infraštruktúry a kvalite zimnej údržby.
Pekka Tahkola
Ako navrhnúť cyklistickú infraštruktúru vhodnú pre zimnú údržbu?
Existujú dva prístupy – buď sa infraštruktúra navrhne tak, aby sa hodila k používaným strojom, alebo naopak, prispôsobia sa stroje infraštruktúre. Obe možnosti sú reálne. Stroje, ktoré sa používajú na údržbu ciest, niekedy môžu byť príliš veľké a cykloinfraštruktúra je pre ne príliš úzka. V Oulu je každá cyklotrasa aspoň 3 metre široká, takže sa tam zmestí v podstate akýkoľvek stroj, a to robí zimnú údržbu jednoduchšou. Ale faktom je, že väčšinou ide o cestičky zdieľané s chodcami, čo nemusí byť najlepšie riešenie. Záleží od konkrétneho miesta. V husto zastavaných mestách je nutné používať menšie stroje. Napríklad v Kodani používajú skvelé maličké traktory s pluhmi, kefami či metlami. Takže vždy sa dá rozhodnúť, ktorý prístup si mesto vyberie, ale vždy treba dbať na to, aby bola infraštruktúra vhodná na zimnú údržbu – žiadne ostré hrany, žiadne prekážky v ceste, žiadne ostré zákruty. Ak padá veľa snehu, vždy je potrebné mať dostatočne veľký priestor, kam ho možno odhrnúť. Pokiaľ treba sneh odvážať, je to vždy dosť drahé, takže je lepšie, ak je naň miesto hneď pri cyklotrase. Ak už je nutné ho odvážať, treba to zas navrhnúť tak, aby bola vzdialenosť čo najmenšia.
Čo je teda z tohto hľadiska to najdôležitejšie?
Pravdepodobne najdôležitejšia vec je odtok vody. Pretože v zime je na cyklotrasách hlavne veľa vody, nie len snehu, ten sa topí. A voda spôsobuje veľké problémy. Ak sa teplota dostane k nule, začne zamŕzať a či už je na cyklotrase voda, mokrý sneh či čľapkanica, je to značný problém. Na tmavom asfalte je tiež pri teplotách okolo nuly ťažko určiť, či sa pred tebou nachádza voda alebo poľadovica. A užívateľ infraštruktúry si potrebuje byť istý, že kvalita a šmykľavosť povrchu, na ktorom bicykluje, je konštantná, že na nej nie sú nijaké prekvapenia. Preto treba vodu alebo vlhký sneh z povrchu dostať.Ďalším problémom je, že keď voda zostáva na povrchu, pomaly sa dostáva do štruktúry cesty – jednak štruktúru zmäkčuje a tá sa potom skôr deformuje, ale hlavne pri teplotách okolo nuly voda v štruktúre opakovane zväčšuje a zmenšuje svoj objem. A to je tá najväčšia sila ničiaca cesty.Pokiaľ je infraštruktúra vyhovujúca, bicykel je celkom samozrejmá voľba pri ceste do práce hoci aj v januári.
Máte tieto požiadavky zahrnuté aj v technických normách?
Áno, čiastočne. Máme napríklad aj rozdielne normy v závislosti od zemepisnej šírky, napríklad koľko miesta je potrebné vyhradiť na odhrnutý sneh. Tiež musí mať každý cyklochodník či cyklopruh potrebný sklon – stačí 2 až 3 % – aby voda odtekala preč. V našom meste tiež platí nariadenie, že sa nemôžu navrhovať otvorené jarky, namiesto nich sa používajú uzavreté kanály, ktoré sa podľa firiem zabezpečujúcich zimnú údržbu jednoduchšie udržia priepustné. Ja si tým úplne istý nie som, ale asi s tým majú viac skúseností.No a musím podotknúť, že ani u nás v Oulu nie je odtok vody všade riešený dokonale – na väčšine miest to funguje dobre, ale sú miesta, kde to ideálne nie je a dalo by sa to opraviť veľmi jednoducho, vďaka veľkému priestoru, ktorý máme. Väčšinou sú okolo cyklochodníkov alebo medzi cyklochodníkom a cestou pásy zelene, ktoré slúžia na odkladanie snehu a mohli by slúžiť tiež na odtok vody.
Ako môžu zimu v mestách využiť mestskí plánovači či dopravní inžinieri?
Existuje napríklad výraz sneckdown, zložený zo slov snow and neckdown (zúženie cesty, tzv. slonie uši). Keď napadne sneh, dá sa celkom pekne vidieť, koľko miesta a kde autá naozaj potrebujú, ako sa pohybujú v križovatkách a ktoré miesta vôbec nie sú využité. Je možné pozorovať, ako veľa miesta sa dá ešte venovať chodcom či cyklistom. Napríklad na križovatkách je veľmi dôležité, aby bola vzdialenosť priechodov pre chodcov čo najkratšia…
Viac v Obecných novinách č. 3-4/2018
