Aký vplyv má koronakríza na vývoj situácie ľudí bez domova, či aké sú dôvody, pre ktoré sa ľudia ocitli na ulici, je cieľom monitoringu občianskeho združenia (OZ) Stopa Slovensko a OZ Prima.
Týka sa bratislavských mestských častí Petržalka, Nové Mesto a Staré Mesto, kde tieto združenia pôsobia. Mapovanie situácie nadväzuje na obdobné aktivity v iných členských mestách v rámci aliancie The European End Street Homelessness.
"Zvýšený počet sme videli už počas sčítania obyvateľstva, po koronakríze evidujeme dosť silný nárast. Voláme ich tzv. prvokontakty. Sú to ľudia, ktorí prišli pre krízu o zamestnanie, najmä v krajinách mimo Slovenska a vracajú sa s nádejou, že sa im podarí nájsť nejaké zamestnanie. Sú dosť bezradní," uviedol pre TASR Pavol Sabela, štatutárny zástupca OZ Stopa Slovensko.
Monitoring má odpovedať na otázky, aký počet ľudí bez domova je v uliciach hlavného mesta, aké sú príčiny bezdomovectva, či akú konkrétnu pomoc títo ľudia potrebujú. Terénni pracovníci i dobrovoľníci sa zaujímajú taktiež o to, koľko ľudí bez domova je zaočkovaných. Aktivitu podporujú aj starostovia mestských častí, čo občianske združenia považujú za veľmi dôležitý krok, aj v medzinárodnom kontexte.
"Aj s inými organizáciami môžeme potom hľadať riešenia, ktoré sú už inde vo svete udomácnené a u nás ešte stále nie," poznamenal Sabela. Dôraz je dôležité podľa neho klásť aj na prevenciu i na pomoc formou dôstojného bývania. Združenia totiž poukazujú na fakt, že pomáhať ľuďom priamo na ulici, je značne ťažké a časovo a finančne náročné. "Hovoríme o naučenej bezmocnosti, keď sa naučia byť bezmocní voči všetkému. Ťažšie prijímajú späť vieru v seba, svoje schopnosti a možnosti," podotýkajú.
S monitoringom začali občianske združenia tento týždeň, OZ Prima sa chce budúci týždeň zamerať aj na osoby pracujúce v sex biznise či užívateľov omamných látok, ktorí taktiež žijú na ulici.
