O krajinu sa musí niekto starať, udržiavať a zveľaďovať ju

Samospráva nie je len o peniazoch

Ako predseda Komory obcí som v poslednom období absolvoval množstvo stretnutí a rokovaní na tému malých obcí a ich veľkých problémov. O krajinu sa musí niekto starať, udržiavať a zveľaďovať ju, úlohou spoločnosti je vytvoriť ľuďom pre to zodpovedajúce podmienky. Slovensko je vidiecka krajina, čo je dané prírodnými podmienkami a vývojom osídlenia. Toto nikto z nás nedokáže v dohľadnej dobe zmeniť, ale môžeme sa s tým popasovať. Ako hovorili moji kolegovia, ZMOS vždy obhajoval oprávnené záujmy svojich členov a bude to robiť aj naďalej. Ak hovorím „svojich členov“, myslím tým obce a mestá, nie starostov a primátorov, ako sa to často snažia mnohí podsúvať verejnosti.

Téma územnej rozdrobenosti Slovenska, veľkého počtu malých obcí a s tým spojenými starosťami je často sa opakujúcou témou na rôznych úrovniach. Čas ukazuje, že doposiaľ nik nedokázal komplexne zhodnotiť celú problematiku, navrhnúť riešenia a uskutočniť zmysluplnú modernizáciu (reformu) tohto stavu. Reforma verejnej správy, ktorá sa uskutočnila začiatkom minulého desaťročia, nebola úplne dotiahnutá, na čo čoraz častejšie a hlavne naliehavejšie poukazuje verejnosť, štát a aj my, starostovia a primátori. Postupom času sa nám ukazujú nedokonalosti terajšieho správneho členenia, výkonu kompetencií, deľby právomocí, financovania.

Na celý problém sa, žiaľ, najčastejšie nazerá cez peniaze. Samospráva však nie je len o peniazoch, ale je hlavne o ľuďoch. Nikto sa ešte nenajedol len z ušetrených peňazí. Oveľa dôležitejšie je ich správne, účelne, efektívne a hlavne zmysluplne využiť! Tak, aby čo najskôr a v čo možno najvyššej kvalite a množstve prinášali úžitok ľuďom!

Staré boľačky: čerpanie eurofondov a dotácií

Z tohto pohľadu kriticky vnímame aj neprimerané časové meškanie a nedostatočné čerpanie európskych dotácií. Je neprijateľné, aby zodpovedné orgány pri vyhodnocovaní žiadostí nedodržiavali žiadne lehoty! Aby zložito nastaveným a administratívne náročným procesom komplikovali prácu žiadateľom a aj vlastným zamestnancom. Tí potom musia prácne kontrolovať veľa zbytočne rozsiahlych žiadostí. Pritom všetci už vopred vieme, že len zlomok z nich bude reálne podporený. Nehovoriac o tom, že žiadatelia prikladajú k žiadostiam doklady, ktoré majú obmedzenú dobu platnosti a tá niekoľkokrát uplynie počas vyhodnocovacieho procesu! A čuduj sa svete, pri podpise zmlúv o poskytnutí dotácie už nik neskúma, či žiadateľ ešte spĺňa predpísané kritériá.

Nie je na tom niečo nesprávne?

Nebolo by efektívnejšie predložiť čestné vyhlásenie a pri podpise zmluvy to vydokladovať? Nehovoriac o tom, že v mnohých prípadoch ide o doklady, ktoré vydáva štátna inštitúcia! Prečo si ich riadiace orgány centrálne nezabezpečia pre tých žiadateľov, ktorým schvália dotáciu? Nebolo by to jednoduchšie? Prosím zodpovedných, aby sa nad takýmito drobnosťami zamysleli a urýchlene ich odstránili z procesov. Inak budeme o dva roky len rozprávať o tom, čo všetko sme mali a mohli urobiť, no neurobili sme!

 Pri reforme nezabúdajme na potreby vidieka a ľudí

Ako som hovoril, samospráva nie je len o peniazoch, ale často plní voči svojim občanom aj iné – a to sociálne poslanie. Mnohokrát je miestom na ľudský rozhovor, pomoc a radu. Mnohokrát poslednou nádejou. Z tohto pohľadu nemôžeme súhlasiť s akoukoľvek predstavou o komunálnej reforme, ktorá by či už priamo, alebo skryto rušila obce, alebo vytvárala tzv. strediskové obce!

Slovensko vždy bolo a zostane vidieckou krajinou. O krajinu sa musí niekto starať, udržiavať a zveľaďovať ju. A ten niekto sú ľudia, ktorí v území žijú, rozumejú mu a chcú tam žiť. Úlohou spoločnosti je vytvoriť pre to zodpovedajúce podmienky. Inak sa nám stane, že vidiek nám nekontrolovateľne prestarne, vyľudní sa a celá spoločnosť bude musieť daný stav sanovať. To môže byť v konečnom dôsledku niekoľkonásobne drahšie ako udržať dobré nastavenie systému samosprávy už odteraz.

V okolitých krajinách existujú rôzne formy organizácie samosprávy. Od modelov s veľkými celkami (Dánsko, Švajčiarsko) až po rozdrobenosť porovnateľnú s našou (Francúzsko, Česká republika). Nie je možné povedať, ktorý model je jednoznačne najlepší. Každý má výhody aj nevýhody, zástancov i odporcov. Uvedomujeme si na úrovni ZMOS i malých samospráv, že náš model tiež nie je ideálny a je potrebné ho Prispôsobiť, Odborne pozdvihnúť, Modernizovať a zvýšiť Efektívnosť. (POME).

Malé obce už naliehavo volajú o pomoc

Modernizácia musí byť v prvom rade taká, aby bola prínosom pre občanov (a to nie len ekonomickým) a občanmi akceptovaná. Veď spokojný občan je cieľom akejkoľvek politiky. Nehovoriac o tzv. pocitovej spokojnosti občanov, ktorá mnohokrát nie je vnímaná apriori cez peniaze!

Malé obce už volajú o pomoc a signalizujú problémy s výkonom prenesených, ale aj originálnych kompetencií, a to prevažne z finančných dôvodov. Tieto problémy sú sčasti dané malým počtom obyvateľov, ale aj použitými ukazovateľmi na rozdeľovanie DPFO. No nielen tým, ale aj ich možnosťami účinne zdaňovať majetky vo svojich územiach. Konkrétne myslím systém oslobodenia nehospodárskych lesov od platenia miestnych daní v zákone o miestnych daniach, kde obce jeho novelizáciou a s rozsiahlym zalesneným územím prišli v jednom momente o podstatný objem vlastných príjmov bez akejkoľvek náhrady a bez vlastného zavinenia. Na takéto opatrenia pri zákonoch musíme upozorňovať a patrične argumentovať o ich možných dopadoch na územie!

Skrytý poklad v samospráve, či problém?

Starosta malej obce je vo veľkej väčšine prípadov vo svojej dedine človekom pre všetko. Úraduje, vybavuje, rieši, ale aj kosí, opravuje, opatruje odkázaných, pomáha a radí ľuďom. Veľa z toho aj zadarmo, mimo pracovnej doby a vo voľnom čase. Potom sa nečudujme, že finančné výkazy nedokážu toto všetko spoľahlivo a pravdivo zachytiť.

Zaúčtované náklady v malých obciach sú iné ako skutočné a akékoľvek úvahy od zeleného stola o možných úsporách pri realizácii iného usporiadania samosprávy neprinesú predpokladané alebo vypočítané úspory. Zmeny a zásahy treba robiť premyslene a komplexne, za aktívnej účasti miest a obcí, a to od doby príprav až po ich ukončenie!

Veľmi negatívne vnímame materiál, ktorí vypracoval Inštitút finančnej politiky a zverejnilo ministerstvo financií na svojej oficiálnej stránke pod názvom „Skrytý poklad v samospráve“.

Spôsob interpretácie nepresných údajov a ich účelová prezentácia formou...

Vystúpenie Ľubomíra Lörincza v plnom znení je publikované v Obecných novinách č. 21-22/2018